V jednom okamihu nám je teplo, doťahujeme sa s pupočnou šnúrou a v druhom okamihu nás nejaký pán doktor drží dolu hlavou a tľapká po zadočku, aby sme dýchali. Postupne nás učia jesť, používať vidličku miesto rúk, chodiť bez toho, aby sa museli báť, že si pri prvej príležitosti rozbijeme kolená. Všetko je to DOSŤ stresujúce, najmä, ak sa vôbec nechceme vzdať svojich novonadobudnutých schopností rozprávať jazykom, ktorému nik nerozumie. Nastupujeme do škôlky, školy, stávame sa súčasťou nového kolektívu a musíme si v ňom hľadať svoje miesto, či už sa nám to páči alebo nie . Čím starší sme, tým je pre nás stres častejším spoločníkom a vnímame ho inak, ako kedysi, keď sme si museli iba vyberať medzi farbami, ktorými počmárame výkres...
Ak sa niekam ponáhľame, nemáme čas alebo sa od nás požaduje vysoký výkon, často podliehame tomuto nie moc zdravému kamarátovi, ktorý sa prejavuje vysokým krvným tlakom, zrýchleným tepom, či dýchavičnosťou. Telo sa nám chveje a nevieme, čo by sme ešte mali urobiť, aby sme sa zasa upokojili. Dostávame sa do životných situácii, keď už nepomáha káva, čokoláda ani upokojujúce slová. Smrť blízkeho človeka, rozvod, choroby, no na druhej strane svadba, narodenie dieťaťa, tehotenstvo. Stres teda neprichádza iba v ťažkých chvíľach, ale i v čase, keď sa pripravujeme na niečo radostné.
Prečo však spomínam práve stres? Každý z nás predsa vie, čo znamená, všetci ho vnímame svojím spôsobom a inak sa s ním vyrovnávame. Všetci si vieme na internete nájsť, ako mu predísť, čo robiť, aby nám takou veľkou mierou nezasahoval do života. V tomto období však mnohí z nás zažívajú podobný stres. Opäť je tu ten čas, keď sadáme pred naše televízie a hlasným pokrikovaním komentujeme, čo by tí NAŠI CHLAPCI mali robiť, čo robia zle. Kričíme gól skôr, ako sa puk ocitne v bránke alebo nadávame, ako je možné, že sa Lacovi nepodarilo cez cloniacich hráčov „vychytať“ ...
Ja sama viem, že v momente, ako zápas začne, môj tep sa podstatne zvýši. Môj tep sa vlastne zvyšuje už počas dňa, keď viem, že MOJI CHLAPCI opäť nabehnú na ľad a dajú zo seba všetko, čo vedia. Je to však naozaj také potrebné ? Podľa mnohých „odborníkov“ nás dnes čaká jeden z najdôležitejších a najťažších zápasov. Všetci sme veľkí vlastenci, nedýchame, ak sa puk dostane na hokejku niektorého z našich hráčov. Ako však predísť tomu, aby sme ďalší deň nevstávali vyčerpaní, bez nálady a vystresovaní ešte z večera?
Drahí fanúšikovia/ nefanúšikovia/ vlastenci/Slováci/ Rusi /, hokej milujem celým svojím srdcom. Najmä ten, ktorý hrajú NAŠI CHLAPCI, i keď je to občas skôr komédia ako hokej ( ťažko sa to priznáva) . No všetci, vrátane mňa, by sme si mali uvedomiť, že sadnúť si pred veľkoplošné obrazovky, piť pivo, jesť nezdravé jedlá, hulákať, trieskať a približovať si infarkt myokardu nie je práve ten najzdravší spôsob prežívania nedeľného večera a ani najvplyvnejšie fandenie. 20 minút pred zápasom si preto treba pokojne sadnúť, vydýchať sa. Miesto chipsov a piva otvoriť zavárané uhorky, ktoré pomáhajú štíhlej línii a podporujú metabolizmus a miesto nadávok si radšej pustiť hudbu, ktorá, ako všetci vieme, ventiluje naše problémy. Ľahko sa hovorí, no ťažko sa koná. Dlhodobý stres však poškodzuje pamäť, preto by sme sa mu mali vyvarovať alebo sa ho aspoň snažiť obmedziť.
Vopred viem, že kriku a zrýchlenému tepu sa nevyhnem. Aby to teda ale stálo za to- fandime a verme. Ostaňme verní a optimistickí, to je predsa najlepší liek na stres.
