Keď sme tam išli bolo ešte pekné popoludnie, no už cestou sme si mysleli, že nás zachytí dážď. Už sme sa chceli vrátiť, ale išli sme ďalej. Keď sme tam prišli, auto sme nechali dolu v dedine a my sa vybrali pešo na hrad. Keď sme prišli hore za dedinu, nasledoval strašný kopec na vrchu ktorého stál náš cieľ – hrad, ruina. Vybrali sme sa hore. Po ceste sme stretli rodinku, pravdepodobne z dediny, ktorá venčila svojho psa a kozu. Áno, čítate dobre. Kozu. Prišli sme hore (ja som bola rada, že to nieje vyššie, lebo cesta mi dala zabrať) a čo nevidíme. Pokladňa. A v pokladni teta, ktorá chcela po nás vstupné. Na zrúcaninu vstupné!? Smiešne. No keď už sme vyšli až tam, tak dedo zaplatil vstupné a išli sme popozerať hrad a pofotiť si to. Bol s tade krásny výhľad dolu a do diaľky. Prišli sme asi do pol hradu a čo nevidíme. Latríny. A nie tie pôvodné, ale úplne nové. Udieralo to strašne do očí. Na takom starom mieste úplne nové latríny. Pán „architekt” nepomyslel na to, že sa to možno bude zdať návštevníkom smiešne. No mne sa to teda zdalo smiešne. :)
Ďalšia vec čo ma zarazila bola tá že tam bolo ohnisko, kde sa opeká a vo vnútri bol alobalový pekáč. Teda, že by pôvodní „obyvatelia” hradu opekali na alobalových pekáčoch?! Pravdepodobne tam mali nejakí návštevníci opekačku. No tak sme rýchlo prešli ešte zvyšok nášho dnešného cieľa nazvanom Branč a išli domov, pretože nás chytil dážď. Tak takto skončil náš nedeľnajší výlet.. :)
