Začalo to, keď som si priviezla Charlieho. (viz článok Predstavujeme) Začala som sa venovať kynologickému športu menom agility. Ako by som tieto tri roky aktívneho života zhrnula v praxi?
V máji v roku 2007 som začala trénovať s mojím prvým psíkom Charliem. Pravidelne sme navštevovali cvičisko, kde sme podstivo trénovali tento šport, ktorý mňa a myslím, že aj mojho psíka chytol za srdce. Po piatich mesiacoch trénovania sme sa vydali na našu premiéru v „závodení“. Naša kamarátka usporiadala v útulku vo Bzenci deň venovaný psíkom z názvom „Happy Dog Day 2007“. Súčasťou tohto dňa boli ukážky agility, závody, „výstava psíkov“, ukážka trikov. Popri tomto dni bola verejná zbierka pre zvieratká v tomto útulku. Pre nás to bola prvá skúsenosť, kde sme s Charliem predviedli čo umíme: 5-mesačná snaha nám priniesla naše 1.miesto. Ďalšia skúsenosť pre nás boli neoficiálne závody v Blansku, klubové závody v Hodoníne a Mikulášsky sranda závod. Stále sme sa len učili, takže sme aj tieto nové skúsenosti brali ako pozitívum v našom živote.
Než sa začnem podrobnejšie rozpisovať o všetkých závodoch, ktoré sme absolvovali, nesmiem zabudnúť na ďalšieho hlavného aktéra, okrem štvornohých, ktorých sa to týka najviac. Neodmysliteľnou súčasťou všetkých pretekov, ktorý to so mnou "trpí" :) je dedo! Všade kam potrebujem ma zavezie, odvezie, počká na mňa, urobí si nejaký program, aj keď je to v mieste, kde sa nejaký program urobiť nedá.. Vymyslí si prechádzku po prírode, zoberie si časopisy a celý deň so mnou "pretrpí". Samozrejme moje závody sponzoruje, pretože ja chudobný študent... :))) Samozrejme, že je to pre mňa najvačšia podpora, keď viem, že je tam pri nás. Obaja štvornohý sú z neho unesený.. :)
Rok 2008 bol podobný. Okrem toho, že na konci februára nám do rodiny pribudlo to malé čiernobiele šteniatko sme s Charliem a teraz už aj s Crashom podstivo trénovali. S Charliem sme sa vrhli po hlave do závodnej kariéry. Behali sme na klubových závodoch v Brne, neoficiálnych závodoch v Šlapaniciach. Rok 2008 sa zapísal do Charlieho agilitnej premiéry, kedy sa stal s Charlieka „dospelák“. Navštívil oficiálne závody, na ktorých už nejde len o nejaký „trénink“ s ocenením pred ľuďmi. Už sme behali oficiálne. Naším prvým miestom, kde sa Charlie stal „dospelým“ boli Hrušky u Vyškova. Charlie si odtiaľ priviezol prvú medailu za 3.miesto v skúške agility.
Pokračovali sme ďalej na klubových závodoch v Třebíči, neoficiálnych závodoch v Blansku, oficiálnych závodoch s názvom Letná hodonínska tlapka v Hodoníne, oficiálnych závodoch s názvom O Zlínsky ranec I. v Zlíne, špeciálom kategórie A1 (začiatočnícky závodníci) v Brne, neoficiálnymi závodmi v Hodoníne, oficiálnymi závodmi v Zlechove, oficiálnymi závodmi v Hruškách u Vyškova, klubovými závodmi Mistr Zero v Hodoníne a záver roku 2008 sme absolvovali oficiálnymi halovými závodmi v Dubňanoch, pri ktorých sa spoločne robili majstrovstvá ČR IX. Skupiny FCI (ktorej je súčasťou aj náš Charliek).
Rok 2008 bol pre nás prínosný, priniesli sme si nejaké umiestnenia, ale tiež nové skúsenosti v množstve nových prostredí. Pre psíka začiatočníka je veľmi náročné behať v novom prostredí a tiež pre psovoda, ktorý musí bojovať.
V roku 2009 sme neoficiálne závody brali už len ako tréningy a našou náplňou boli hlavne oficiálne závody. Charlie už bol zabehnutý, behal ako ten najvačší profík (aspoň pre mňa) a tak sme sa do toho v tomto roku pustili na plno. Okrem toho, že som behala s Charliem sa pre mňa stalo behanie dvojnásobné aspoň na tréningoch, kde som pečlivo pripravovala Crashíka na život dospeláka.
Absolvovali sme Třebíčske halové závody – Zimný přebor, neoficiálne závody v Hodoníne – Předvelikonočný výprask I., Velikonočního beránka v Třebíči, jarné oficiálne závody v Hruškách, Jumpingový piatok v Zlíne, Skúškovú nedelu v Zlíne, Mistra Veselí vo Veselí nad Moravou, Zlínský ranec II. v Zlíne, Letnú hodonínskú tlapku v Hodoníne, neoficiálne závody Lážo plážo v Brne, klubové závody – Prázdninový V.I.P zásah v Hodoníne, Letnú hodonínskú tlapku II. v Hodoníne, Holešovské hopsání v Holešove, jesenné oficiálne závody v Hruškách a sezónu sme zakončili neoficiálnymi závodami v Hodoníne – Vzhůru na Olymp aneb Na křídlech Pegasů.
V tomto roku sa Crashík stal dospelákom na jesenných závodoch v Hruškách. Do tej doby na troch závodoch robil tzv. predskokana, kde si može psík zo svojim psovodom vyskúšať behať v novom prostredí bez ohodnotenia. Všetko zvládol na výbornú.
Suma sumárum u Charlieho a Crashíka? Priniesli sme si z niektorých závodov ocenenia, či už v podobe pohárov, medajlí, plaketiek, krmiva, hračiek... Pre mňa je vždy najvačšia výhra, že daný beh dobehneme a máme z toho obaja veľkú radosť.
Nikdy mi nešlo o to vyhrať, ale zabehať si, zmerať si rýchlosť a presnosť s ostatnými pretekármi, z toho, že nám to obom v našom „tíme Charlie a ja, alebo Crashík a ja“ urobí radosť a že nám to spolu klape.
Je to náročný šport a málokto to ocení. Smutné je vidieť, ako niektorí ľudia po dobehu, keď sa im náhodou niečo nepodarí skritizujú psíka, že sa to nepodarilo a vyžadujú od štvornohého veľké nároky. Veď ako som písala v niektorom článku, že je to tímový šport a záleží od psovoda, ako psíka vedie, veď štvornohý len kopíruje náš pohyb a počúva naše povely.
Je to súhra nás dvoch. Bežím na plno len preto, aby som štvornohému urobila radosť, z toho že beží a štvornohý beží, aby urobil radosť mne.
