Uplynulo presne 35 rokov od chvíle, keď občania Československa prvýkrát zažili na vlastnej koži fenomén inflácie. 9. júla 1990 sa odstránila takzvaná negatívna daň z obratu, ktorá v skutočnosti predstavovala len formu subvencie pre priemyselné podniky, umožňujúcu im distribuovať svoje tovary za sumy nižšie ako predstavovali ich reálne náklady. Hoci táto počiatočná cenová „úprava" u agrárnych produktov a potravín bola vyrovnaná sociálnym príspevkom, občania Čiech a Slovenska prvýkrát v roku 1990 okúsili, ako sa prejavuje 10 % zníženie hodnoty meny.
Pre kompletnú predstavu treba spomenúť, že to neznamená, že československá mena neoslabovala už podstatne skôr. Skôr naopak, i keď cenové úrovne zostávali dlhé časové úseky nominálne nezmenené, utajená inflácia fungovala v centrálne riadenom systéme ešte intenzívnejšie. Manifestovala sa predovšetkým cez absenciu tovaru a s ním súvisiacu šedú ekonomiku (čo boli javy ako tovar spod pultu a favorizovanie) a taktiež nelegálnu ekonomiku (od úplatkov až po tuzexové lístky na čiernom trhu). Ďalším symptómom bola slabá úroveň a nemožnosť poskytnúť k tovaru služby na adekvátnej úrovni. Produkty sa napríklad zložito reklamovali, úroveň práce zamestnancov v predajniach a obsluhy bola hrozná, nehovoriac o absentujúcich službách typu doručovania nákupov domov či adekvátnych a užitočných údajoch o tovare. Osobitným javom bola potom katastrofálna kvalita obalov a „prezentácia" produktov v obchodoch.
Cenové mechanizmy sa teda od stredu roku 1990, teda prvého roku po zrútení komunistického systému, začali viac približovať skutočnosti produkčných nákladov a generovania ziskov výrobcov. Radikálna inflácia sa však stala jedným z najzásadnejších bodov pre prosperitu celej ekonomickej premeny.
Takmer kompletné uvoľnenie cien sa uskutočnilo k 1. januáru 1991 a počas daného roku cenová úroveň vzrástla o 56,6 percenta. V následujúcich rokoch sa napriek tomu podarilo infláciu v Československu a neskôr v Českej republike aj na Slovensku redukovať. Už v roku 1992 sa priblížila k 10-percentnému levelu (11,1 %). Rozdelenie štátu však Slovensku prinieslo eskaláciu inflácie na 25 %. To znamenalo viac ako dvojnásobnú veličinu v porovnaní s Českou republikou (10,3 %). Následne sa očakávalo, že kľúčovú etapu transformácie hospodárstva už máme za sebou a inflácia by sa aj vďaka rozumnej rozpočtovej a menovej politike nemala znova dostať nad dvojcifernú hranicu. V Česku sa to okrem roku 1997 skutočne podarilo, na Slovensku to však neplatilo. Špecificky nad 10 % bola inflácia v rokoch 1999 aj 2000. Následne miera inflácie výrazne poklesla a zvykli sme si na to, že sa udržuje okolo nuly, dokonca v určitých rokoch bola negatívna, teda ceny v priemere celoplošne klesali. A potom nastal rok 2022 a situácia sa radikálne zmenila.
Energetická kríza iniciovala po rokoch novú etapu vysokej inflácie
Energetická kríza, signalizujúca ruskú vojenskú inváziu, akcelerovala už v roku 2021 vzostup cenových úrovní. Keďže však vypukla až v jeseni, cenový nárast sa v danom roku ešte nestačil kompletne premietnuť do ekonomiky a inflácia sa v ročnom priemere posilnila na 3,2 %. V následujúcich dvoch rokoch to však prišlo v plnej sile. Ročná miera vzostupu spotrebiteľských cien na jeseň 2022 dosiahla 15,4 %, susediace Česko na tom bolo ešte horšie s maximálnou infláciou prekračujúcou 17 percent. Táto inflačná vlna, ktorá sa v Európe radila medzi najvyššie, drvivo zasiahla domácnosti aj korporácie a demonštrovala, že sanuje ľuďom jedným razom eliminovať významnú časť úspor a podnikateľským subjektom masívne zvýšiť prevádzkové náklady.
Porovnanie Česka so Slovenskom dokumentuje, že euro, ktoré sme implementovali v roku 2009, prispelo k lepšej stabilizácii cenovej hladiny oproti českej korune u našich západných susedov. Slovensko si však kvôli objektívne slabšej produktivite ekonomiky a rozsiahlejším štrukturálnym zmenám prešlo svojím inflačným „očistcom" ešte pred integráciou do eurozóny. Stačí sa pozrieť na rok 2000: na Slovensku sme zaznamenali ročnú infláciu prevyšujúcu 12 percent, kým v Česku sa držala pod štyrmi percentami. V eurozóne však dosiahli spotrebiteľské ceny na Slovensku stabilnejšie zakotvenie, čo sa prejavilo aj tým, že sme absolvovali roky 2022-23 s umiernenejšou infláciou.
Z tisícky ostalo len 165
Z vyhodnotenia trendu posledných 35 rokov, ktoré vykonali naši analytici v Capital Markets, vyplýva, že jediný mechanizmus, ako ochrániť svoje finančné rezervy pred infláciou, je investovanie. Investovaním však nie sú vklady na sporiace účty, ktorých zhodnotenie je v dlhodobom časovom rámci pod inflačnou úrovňou. Jediné autentické investovanie s kapacitou prekonať infláciu znamenajú transakcie na kapitálových trhoch a trhoch ďalších investičných nástrojov, ako sú napríklad reality alebo drahé kovy. K týmto od roku 2009 pribudli digitálne meny. Avšak aj investovanie dokáže generovať podstatné straty, nesie so sebou riziká, a preto musí byť realizované s expertízou, premyslene a ak je to možné s hedgingom.
Jednoznačne povedané, ak nechceme, aby nám z aktuálnych tisíc eur zostalo za budúcich 35 rokov opäť iba 165 eur (čo predstavuje následok dovtedajšej inflácie za predchádzajúcich 35 rokov v modelovom príklade s eurami, keďže slovenská koruna je už dávno minulosťou), neostáva nám nič iné, len sa oprieť o vlastné schopnosti, kontinuálne sa vzdelávať v sfére finančnej a investičnej gramotnosti a dlhodobo investovať.
