Tento morbídny vtip povedal raznáš kňaz na pohrebe jedného úžasne aktívnehoa humorného človeka. Podotýkam, že vedel, že predprítomnými si niečo také môže dovoliť.Spomínaný pán nám ako deťom rokyrobieval v škôlke i v kostole Mikuláša, organizovaltábory, spieval v dvoch zboroch a mal ešte kopec inýchaktivít.
Občas mám pocit, že takýtotyp dobrovoľníctva sa z našej spoločnosti akosi vytráca.Ľudia, keď už, možno prispejú na nejakú charitu(najlepšie sms-kou, aby to bolo hlavne rýchlo), ale to pravé– darovať čas, darovať seba, sa už tak veľmi nenosí.
Túto nedeľu sme s mamičkami zmaterského centra a mladými dobrovoľníkmi znašej farnosti zorganizovali pre deti podujatie s názvom„Cesta rozprávkovým lesom“. (V prípadezáujmu pripájam aj fotky.) Rodiny s deťmi chodili polese, stretávali rozprávkové bytosti, plnilirôzne úlohy a na záver získali aj odmenu.
Je úžasné, že sa našlo17 mladých ľudí, ktorí úplne nezištnestáli 4 hodiny v lese na jednom mieste, prezlečení zavšelijaké maškary a stáli tam len preto, aby inédeti mohli zažiť rozprávkové dobrodružstvo.
No a aby som neskončila tak idylicky,musím dodať, že sa našla aj iná partia, ktorápo ceste lesom ukradla z nestráženého stanovišťanový slnečník a rytiersku prilbu.
Tak to už v živote chodí,dobro a zlo, ako v rozprávke.
Foto: Peter Šramko, Ivana Valachová
