Jedna pani sa v ankete vyjadrila, že ak si môže vybrať, na akú charitu dá peniaze, tak si vyberá. Ja podobnú dilemu nemám práve v prípade Nota Bene ešte celkom doriešenú.
Časopis som kupovala najmä v jeho začiatkoch a tešila som sa, aký to je fantastický projekt. Postupom času ma začal aj trošku nudiť, ale kupovala som ho ďalej. V poslednej dobe sa v ňom čoraz častejšie objavujú články doslova vulgárne (viď napr. „Zlé dievčatá“ o „umelkyniach“, ktoré usporiadali výstavu s názvom P**oviny), prípadne neobjektívne útoky na cirkev bez možnosti vyjadrenia sa druhej strany a tak časopis jednoducho nekupujem.
Pred naším obchodom ale stáva jeden predajca, ktorý mi zakaždým, keď idem s kočíkom, slušne otvára dvere. Vždy sa mu pekne poďakujem, ale mám zlé svedomie, že si časopis nekúpim. Už som aj rozmýšľala, že mu dám 30 Sk a časopis odmietnem, ale nechcem ho ponížiť – on nežobre, ale pracuje. Na druhej strane som sa rozhodla, že u nás doma sa budú povaľovať len také časopisy, do ktorých môže bez problémopv nazrieť aj naše dieťa. (Zatiaľ teda ešte ani nesedí :-) , ale pre budúcnosť...) Tak neviem.
