Túto nedeľu sme mali v našom kostole v Lamači posviacku nových sôch sv. Cyrila a Metoda, ktoré boli zároveň osadené na priečelí chrámu. Pri tej príležitosti vystúpil aj autor – skromný sivovlasý muž – a porozprával niečo o tom, akú mal myšlienku, koncepciu. Upozornil na niektoré detaily, ktoré by divákovi mohli pri zbežnom pohľade uniknúť.
A mne pri pohľade naňho zišlo na um: „Zrejme prvýkrát v živote vidím naozajstného sochára. Človeka, ktorý je schopný zobrať do ruky kladivo a dláto a z tonového kusa kameňa vytesať ľudskú postavu.“ Kto si niekedy skúsil čo i len vymodelovať bustu, zrejme vie, o čom hovorím.
Tento blog píšem aj z akejsi nostalgie nad tým, že z nášho mestkého prostredia akoby vymizli také „skutočné“ zamestnania. Zvláštne, že nepoznám žiadneho kováča alebo mlynára. Tu v Bratislave sa to hmýri menežermi a poisťovacími agentami. Nemôžem si pomôcť, ale tieto povolania na mňa pôsobia akosi abstraktne.
