Takto sú totiž zástancovia pro life prezentovaní: staré babičky s nádychom agresivity (tzv. „mohérové barety") a iné zvláštne indivíduá. Vravela som si: Tam by som sa nechcela zaradiť, napriek tomu chcem vyjadriť svoj názor aj takto verejne a podnietiť k tomuto problému otvorenú celospoločenskú diskusiu.
Na moje prekvapenie bolo zhromaždenie na Hviezdoslavovom námestí úplne skvelé, plné mladých ľudí, stretla som tam kopu svojich známych. Príhovory boli vecné a výstižné. Východniar Marián Čekovský krásne hral a vtipe glosoval („Milí priatelia, ani ja by som tu teraz medzi vami nebol, ak by to nechceli moji rodičia") :-)
Pre mňa úplne neznámy chalan Lukáš Bahúl, ktorý pracuje so seniormi v nejakom geriatrickom zariadení rozprával reálne a krásne (nie sladkasté) postrehy z ich života.
No a potom som si všimla takého zvláštneho pána s veľkým obrazom Ježiša a zozadu prevesenou slovenskou zástavou. Povedali by ste si, trošku „týpek". V tej chvíli som vedela, aká fotografia sa ocitne v médiách. A článok v SME ma nesklamal.
Spomenula som si na jeden rozhovor s českým fotografom Karolom Cudlínom, v ktorom vraví: „K tomu, co člověk vidí nebo i fotí, má vždy určitý vztah. Ať chce nebo nechce, zaujímá k tomu nějaký postoj už tím, že se při focení zaměří na nějaké detaily, které ho zaujmou. Není problém vyfotit třeba lidi na konferenci tak, že budou vypadat jako spící, že jsou otrávení, nebo naopak nadšení. I fotografií se dá manipulovat."
Veľmi podobne je to aj s fotografickým vyobrazením tohto pochodu. Celá akcia sa podprahovo trošku zosmiešňuje, trošku bagatelizuje, trošku zľahčuje. Niečo v štýle: „Milí Bratislavčania, v podstate o nič nejde."
Naozaj?
P.S.1: Na vulgárne a nenávistné príspevky v diskusii nereagujem.
P.S.2: Nemám piáno. :-)
