Ten obraz na mňa pôsobízakaždým veľmi zvláštne – znázorňuje akúsiguľu, ktorá sa rúti dole kopcom. Pod ním jelatinský nápis, ktorý ma vždy zaujímal.Ocino mi ho preložil ako: „Oplatí sa spomínať namŕtvych.“ V dnešnej dobe nás zaujíma, čo sa kdeoplatí nakúpiť, alebo investovať. Myslieť na mŕtvychsa v tomto kontexte asi veľmi neoplatí. Alebo možnopredsa...
Občas je celkomužitočné uvedomiť si, že tu nikto z nás nie jenaveky. A podľa toho potom zvažovať svoje kroky aj slová.
V auguste zomrel vnašom dome starý pán, ktorý mi vždy pomáhals kočíkom po schodoch. Častokrát zabavil moju dcérku,kým som dovárala obed a nemohla som ju zobrať na ruky.To, že zomrel, sme sa dozvedeli po návrate z dovolenky. Deňpred naším odchodom mi povedal: „ Ďakujem Vám, žesom sa s ňou mohol pohrať.“ Nepripisovala som tomu význam.Dnes mi to občas príde ľúto, ale hovorím si,že určite aspoň mne povedal pred smrťou niečo milé.Dúfam, že čo najviac takých slov aj ja stihnemvysloviť čo najväčšiemu počtu mojich blízkych.
