Preskočím teraz o “pár“ spoločenských priečok vyššie. Človek sa krúti vo víre dňa a udalostí, vo svojom chcenom, či nechcenom živote. Či sa mu to páči, či nie. Akoby nasadol do kolesa a bezhlavo a bezcieľne tam behal, krútil sa a nevedel dokedy, nevedel prečo. Samozrejme, že každý si myslí, že on vie prečo sa krúti a pozná svoj jasný cieľ. No vedieť o ňom a myslieť naň je asi tak nepodstatné ako snívanie. Nieže by snívanie nebolo podstatné, ale je to len akési rozptýlenie, záľuba, či malé potešenie, ktoré nám však nepomôže vystúpiť z krútiaceho sa kolesa. Krútime sa všetci, každý v tom svojom vlastnom, máme ho so sebou všade a nikdy sme z neho nevystúpili, tí čo vystúpili to nevydržali a bohužiaľ už nie sú medzi nami. Môžeš sa v ňom zastaviť, no ono sa bude ďalej točiť aj bez teba a ty sa v ňom budeš len pokojne hompáľať, no tebe to nedá a znovu sa postavíš, pozbieraš sily a začneš znovu utekať. Budeš bežať celý život až sa úplne nevyčerpáš, potom opustíš svoje koleso a ono sa vtedy zastaví. Zapadne prachom a len sem tam, ak si ešte niekto spomenie, sa v ňom mihne niečo z tvojho života, udalosti, miesta a veci, ktoré si v živote stihol prebehnúť. Prebehnúť, no nikdy nie predbehnúť, totiž v kolese ničomu nezabrániš, ničomu sa nevyhneš, ak sa o to pokúsiš vráti sa to späť, aby si poznal aké to je. Vráti sa tak, ako sa vracajú spomienky a minulosť. Hodíš to pred seba, hodíš to za seba, no ono sa to skotúľa priamo na teba a riadne ti to zamotá nohy. To koleso to je také zväzujúce objatie a má mnoho svojich nevýhod. Možno, že si myslíme, že pre takého hlúpeho škrečka je ideálne takto sa vyblázniť, no neuvedomujeme si, že mi sme na tom rovnako. Naivne beháme a čakáme, či dúfame, že sa niečo zmení a keď nie zmení tak zlepší. Ale na čo? Aj tak predsa nikdy nevystúpiš a nezastavíš svoje koleso. To o čo si sa tak dlho snažil prebehneš v tempe, aké udáva tvoje koleso a ani sa nenazdáš, a to o čom si sníval ti zmizne tak rýchlo, že o tom začneš snívať znova. Znova a znova. Začarovaný kruh, v ktorom sa všetko rýchlo točí a opakuje.
Mi sme škrečky a koleso ten čas, čo aj tak nemáme.
