1. časť
Nepriatelia na frontovej línii ich mená preklínali, no zvyšok sveta ich oslavoval. Muži, ktorý zabránili jednému z najobávanejších diktátorov dvadsiateho storočia, aby naplnil svoje túžby a predstavy. Kto vlastne bol a je Winston Churchil? Jeho buldočia povaha sa stala karikatúrou britskej povahy: tvrdohlavý, neústupný, no zároveň odvážny. Istý čas to vyzeralo tak, že Churchilova doba nikdy nepríde a jemu ostanú len spomienky na roky strávené v púšti ako zabudnutý dobrodruh, či neúspešný politik. Ľuďom nesľuboval nič iné ako krv, drinu, pot a slzy, ale i v najhorších chvíľach stál pri nich, pri tých, ktorý ho potrebovali, o nádeji a jeho reč pozdvihla srdce. Už od malička mal malý Winston v krvi vojenčinu. V škole nijako nevynikal a učitelia ho často označovali za nezodpovedného lajdáka. Mal však cit pre materinský jazyk. Rodičia sklamaní študijnými výsledkami, boli nútení zapísať Winstona do armády, aj tam sa dostal len k jazdcom, ktorí boli považovaní za najmenej intelektuálnu zložku vojska. Aj napriek tomu mal jasne vytýčený cieľ, stať sa poslancom Dolnej snemovni ako otec. V nasledujúcich rokoch si vyskúšal funkcie, vojnového spravodajcu, veliteľa oddielu, či spisovateľa. Okrem toho sa snažil aj doháňať medzery v učení. V roku 1900 sa Winstonovi úspešne podarilo vstúpiť do politiky. V nasledujúcich rokoch sa nedá hovoriť o úspechu, prvých dvadsať rokov jeho osobnosť stúpala stále vyššie a vyššie, no po chybnom kroku, bol Winston ponížený a zlyhal. Išlo o inváziu do Istanbulu, plány sa však príliš často menili a vojakom už neprialo ani šťastie. Odrazu sa musel uspokojiť s polovičným platom a rodina sa dokonca musela presťahovať k jeho bratovi. Po roku 1931 aj napriek tomu, že konzervatívna strana vyhrala voľby, sa ocitol na politickej púšti, pretože preňho sa kreslo vo vláde nenašlo. Aj naďalej zostal pôsobiť v Dolnej snemovni a keď Chamberlain podpísal Mníchovskú zmluvu, označil to za predčasnú prehru. Zatiaľ čo si Chamberlain myslel, aký rozumný krok spravil, Churchil sa pripravoval na svoju chvíľu, na ktorú tak dlho čakal. A keď sa Nemecko obrátilo proti svojmu „spojencovi“, prišla jeho hodina a po tom ako ho zvolili za predsedu Dolnej snemovne a ministra obrany, povedal: Budeme viesť vojnu na mori, vo vzduchu, na zemi, takou silou akú máme a budeme viesť vojnu proti zradnej tyranii, čo sa nemôže rovnať žiadnemu temnému alebo poľutovania hodnému zločinu. Británia začala bojovať o prežitie. Churchil si bol vedomý toho, že víťazstvo je možné len vtedy ak do vojny vstúpia aj Spojené štáty americké. Našťastie ešte pred útokom na Pearl Harbor, stihol presvedčiť amerických stratégov, aby sa sústredili aj na to, ako čeliť hrozbe Nemecka.
Dňa, ktorý bol už takmer na dosah a ktorý rozhodol o všetkom sa Chirchil najviac bál. Poznačili ho neúspechy z minulosti. Vedel však, že kráča bok po boku osudu, ktorý ma vrátiť späť stratenú slobodu nielen Európe ale aj celému svetu. Deň „D“ naplánoval precízne a pozorne ho preštudoval aby sa vyhol akýmkoľvek chybám. Po vydarenom vylodení v Normadii, ho trápila už len jedna vec a to životy vojakov bojujúcich proti Japonsku, tešil sa kedy sa vojna skončí. Dočkal sa, ale ešte skôr ho voliči, ktorých zachránil pred nemeckým útlakom, zbavili moci.
