Celý deň strávila výdatným spánkom a podvečer si dopriala relaxačný kúpeľ, našťastie si už fénovala vlasy, keď niekto neprestajne klopal na dvere. Návšteva, ktorá ju zastihla zabalenú v župane, vôbec nebola pozvaná. El, zostala stáť ako socha, keď vo dverách zbadala starého známeho, pána Schwenta. Premohla sa a milo sa usmiala. „Dobrý deň, mrzí ma, že ste nevystihli lepší čas na návštevu. No ale keď ste už tu, vojdite.“ Pán Schwent jej skočil do reči a ráznym tónom na ňu vybehol. Poprosil by som vás, aby ste sa obliekla, pretože teraz musíte ísť s nami. Bohužiaľ ste obvinená zo spolupáchateľstva, keďže ste v čase razie, bola na mieste činu. Budete umiestnená do vyšetrovacej väzby, mimochodom tak, ako všetky zamestnankyne klubu. Pre Elu to bol šok, zachovala sa pokojne, v takýchto situáciách si vedela zachovať chladnú hlavu. A tak sa išla bez slova prezliecť do kúpelne. Nepovedala ani slovo, zobrala si bundu a ani pohľadom nezavadila o osobu pána Schwenta, ktorý ju naopak celý čas pozorne sledoval. „Je nám naozaj ľúto, že hneď po prepustení z nemocnice, si vás musíme odviesť,“ načal konverzáciu Schwent, keďže ju chcel prinútiť, aby sa rozhovorila. No ona ho drzo ignorovala. Zaumienila si, že kým sa jej nebudú pýtať nič dôležité a konkrétne k prípadu, nemieni sa s nimi o ničom baviť. Zatiaľ čo El hrdinsky odchádzala na policajnú stanicu, pričom nevedela nič o tom na ako dlho tam ide, kedy sa vráti alebo, či sa môže s niekým skontaktovať, Tes si práve chystala čaj doma s vedomím, že všetko je v poriadku a ona si konečne môže oddýchnuť. No ako náhodou, sa zo služobnej cesty o deň skôr vrátil Dano. Keď ho videla ako vchádza do izby, skoro neverila vlastným očiam, nevedela či má byť šťastná, či sa znova pripraviť na to najhoršie. „Ahoj,“ rozhodla sa ho privítať s úsmevom a bozkom na privítanie. „Tak si mi chýbala,“ šťastný Dano vyobjímal svoju lásku. Tes sa rozhodla, že im pripraví spoločnú večeru, keďže chlapi sú vždy hladný bolo potrebné, aby navarila niečo výdatné. Možno, že tá spoločná večera im pomôže a budú sa môcť aj v pokoji a pri dobrom jedle porozprávať. Keď Dano vyšiel zo sprchy zacítil omamné vône, dobrého mäsa, ktoré vychádzali z kuchyne. „Nepotrebuješ náhodou asistenta?“ nenápadne sa vtrel do kuchyne s úmyslom ochutnať z každého niečo, keďže už bol hladný. Zatiaľ čo asistoval pri umývaní riadu, ktorý už Tes stihla zašpiniť načal tú najcitlivejšiu tému, ktorú chcela Tes rozobrať pri večeri. Kým bol preč veľa premýšľal a tak sa o tom chcel porozprávať, kým to má ešte na rozume. Tes na rovinu povedal, že je na čase pohnúť sa dopredu, žijú už spolu veľmi dlho, celých sedem rokov a je najvyšší čas rozhodnúť sa ako ďalej. To, že chcel prednedávnom zmeniť vzduch, priznáva. No uvedomil si, že ako aj on má rodinu, Tesina rodina sú istým spôsobom jej priatelia. No životné tempo a životný štýl, budú musieť zmeniť, ak sa chcú pohnúť z miesta. Tes nemá dokončenú ani strednú školu a maturitu. Niekedy sa mu zdá sebecké, že všetko prispôsobuje maľovaniu a pritom, umelec potrebuje hlavne šťastie, byť v správnom čase na správnom mieste, aby sa uchytil. No treba začať byť zodpovednejší. On by kvôli nej spravil čokoľvek a taktiež dôvod, prečo sa rozhodol riešiť to teraz, je len pre ich spoločné dobro. Ale jedna vec je mu jasná, ak sa toho nebude chcieť vzdať Tes teraz, nespraví to ani v budúcnosti a on si teda život starého tridsiatnika predstaviť nevie, v obrovskej indicko-orientálnej izbe v strede s posteľou veľkou ako letisko. A načo teda pokračovať v niečom, v čom on zmysel nevidí, ak svoj život chce zmeniť, bude ho chcieť zmeniť aj o päť, či desať rokov. Ak ona teraz nechce, nebude chcieť nikdy. Ak ho má rada, nájde riešenie, na to aby spoločne dokázali niečo viac, no ak sú na prvom mieste obrazy, on potom v jej živote nemá miesto...
