„Niesom si istý, či je vhodné aby ste ju vypočúvali v tomto stave, ešte stále sa vyskytujú menšie problémy a mohli by nastať komplikácie,“ úpenlivo prosil doktor políciu o odloženie výsluchu, nebol si istý, či je jeho pacientka pripravená hovoriť a nechcel ohroziť jej zdravie. O to viac sa mu nepáčil prístup vyšetrovateľov, ktorý si mysleli, že s odznakom môžu všetko. Aj napriek tomu cítil, že ho nikto nepočúva a tak či onak si spravia po svojom. Vyšetrovací team kráčal rýchlym krokom bezohľadne po dlhej nemocničnej chodbe, doktor musel utekať, aby stíhal ich tempu. Zrazu jednému z policajtov došla trpezlivosť, zastal a hľadiac doktorovi priamo do očí mu povedal, čo si o tom naozaj myslí. „Pozrite milý pán...“ pohľadom vyhľadal menovku doktorka a pokračoval v prednáške. „Pán Bielik, mňa nezaujíma stav pacientky a ani žiadne detaily jej liečby. Rozpráva? Má vari otras mozgu? Pokiaľ viem, tak nie, takže rozpamätať by sa mala na všetko. Momentálne na izbe číslo 313 leží jedna z hlavných podozrivých v dôležitom prípade predaja a pašovania drog. A nezostalo to len pri drogách, hlava celého projektu, bola zavraždená. A preto vás prosím, nechajte nás pracovať a pripravte sa na to, že podozrivá odíde čo najskôr z nemocnice, chceme ju mať pod dohľadom,“ jasne a zreteľne povedal doktorovi fakty a ďalší postup. Ten sa k tomu nevedel ani nemohol vyjadriť, pretože len čo sa spamätal už bola skupinka v nedohľadne.
„Slečna, môžeme vojsť?“ slušne, ale s dávkou vážnosti a prísnym pohľadom sa opýtal vedúci vyšetrovania. „Volám sa pán Schwent a sme tu kvôli vypočúvaniu.“ Na posteli sedela Ela s Tesou a práve sa rozprávali o Makovi. „No, tak my sa uvidíme neskôr, však?“ zmätene sa spýtala Ela Tesi, ktorá pomaly vstávala, došlo jej, že asi nestoja o poslucháčov. Tes vstávala a stále pozerala na skupinu hrôzu budiacich ľudí. „S dovolením slečna,“ chladne okolo nej prešiel Schwent, rád, že pochopila kde je jej miesto.
Ela len zopakovala to, čo povedala aj Tes. Nepamätá si viac a ani si nebude, keďže až na menšie detaily, porozprávala naozaj všetko. Všetko, no im to nestačilo. S nedôverou a nespokojnosťou počúvali celú story, no očividne to nebolo to, čo by chceli počuť oni. „Bola som len v nesprávny čas na nesprávnom mieste,“ zakončila svoju výpoveď Ela, ktorú tie nedôverčivé pohľady privádzali do zúrivosti. Pre nich je každý na koho ukážu vinný, tak na čo ma vôbec vypočúvajú, rovno nech ma strčia do chládku, nie? Pomyslela si a nervózne si klepkala prstami po stolíku. „Som rád, že to šlo tak ľahko, slečna, ale vy to také ľahké mať nebudete, ak si myslíte, že tým čím ste nás práve nakŕmili sme s vami skončili. Naopak, aj keď sme sa nedozvedeli nič podstatné k prípadu, ja nájdem niečo, pri čom nám na stanici budete užitočná...“ S posmešným prízvukom zakončil rozhovor a naznačil vojnu? Presne to v tú chvíľu prebehlo hlavou aj Ele, práve si vykopal vojnovú sekeru, no vedz, že ja som určite nezačala. „Takže do skorého videnia,“ povedal neprajným hlasom vychádzajúc z izby. Pri dverách stála Tes, ktorá už len čakala na ich odchod. Ako popri sebe prechádzali jeho pohľad sa stretol s Tesiným ostrým a varovným pohľadom, ktorý predznamenal, kto je na koho strane.
Akonáhle Tes zbadala nervózne tváriacu sa Elu, ktorá sa dokázala nahnevať naozaj kvôli hocijakej banalite, vedela, že nenašli s pánom Schwentom spoločnú reč. „Tak a začala vojna, ten chlap sa rozhodol dostať ma. Nemá nič iné na práci, len nájsť kohokoľvek, kto sa čo len pozrel do nášho klubu a obviniť ho zo zločinu, ktorý práve pán rieši,“ nahnevane hromžila Ela. Tes k nej pristúpila a jemne ju začala upokojovať. Mala dôvod na to, aby zmenila tému, aj keď nie práve najpríjemnejšiu. „Vieš tetuška už odchádza, do toho domova. Zajtra ráno. S Makom budem mať dosť práce, mám celú noc na to, aby som vymyslela čo ďalej. Ako sa o seba postará Mako? To veľké dieťa, ktoré sa od postele momentálne nepohne ani na krok? Ten určite, od kedy tam leží, nejedol, možno ani nepil. Ostane mu trojizbový byt, nemá šancu utiahnuť chod takej domácnosti, kto vie či si vie spraviť čaj. Neutiahne to ani finančne, jeho plat by mu nestačil na pokrytie všetkých výdavkov a vlastne na čo by mu bol trojizbák?“ rozhovorila sa Tes o svojich myšlienkových pochodoch. „On sa ho nevzdá...“ prerušila ju Ela. „Čoho sa nevzdá?“ nechápavo sa spýtala Tes. „No predsa toho bytu, ona nemôže ani rozprávať, možno ak by mu prikázala predať ten byt, tak by ju poslúchol, ale on tam bude sedieť až kým ho exekútori neposadia pred dvere...
