El sa prebudila na Tesinej obrovskej posteli. Vôbec si nepamätala, ako sa k nej dostali, no bola rada, že sem nejako došli, veď mohlo to dopadnúť aj horšie. Mysľou jej prebehol stav chlapcov a ako pomaly vstávala, na tvári sa jej vynoril úsmev pri pomyslení, ako dobre sa všetci zabavili. Potom začala nahlas premýšľať, čo zobudilo Tes. „Tak tí to budú dlho dospávať... A určite nezávidím Benymu,“ škodoradostne sa pozrela na Tes. „Neboj sa o neho, výstup začínajú o čosi neskôr, ten sa ešte aj tam stihne nejako doriadiť,“ oponovala jej Tes a len tichým hlasom dodala: „Veru tak doriadiť, ako dnes...“ a na tvári sa jej vyskytol ten istý blažený úsmev, ako El, keď vstávala z postele pri myšlienke na prežitú noc. Bolo už neskoré poobedie a dievčatá sa museli nejako rozhýbať a vkĺznuť do zabehnutého dňa. Pre ne to však nebol problém, voči únave po veselej noci boli už dlho imúnne. Tes, ako milovníčka indickej kuchyne, sa rozhodla spraviť niečo na zahryznutie. „Bože prečo ma vždy kŕmiš takými nezmyslami,“ ohŕňala nos nad jedlom Ela. „Poprosím ťa, aby si prihliadla na to, za aký časový limit som bola nútená pripraviť ti niečo pod zub,“ Tes obhajovala svoju indickú kuchyňu. „Ako ťa poznám, kým by si nešla okolo nejakého fast foodu, nič by si nezhltla, navariť sa ti nechce a sadnúť si niekde do reštiky, na to ty čas nemáš,“ začala s kázňou mierne podráždená Tes. Nikdy nevie pochopiť prečo, jej dobrý úmysel tí druhí nevidia. „Máš pravdu, ako vždy. Môj životný štýl je priam odpudzujúci...“ prehodila zopár slov El, medzitým ako si dávala do úst sústa, akejsi citrónovej ryže s kokosom. „Ešteže tancujem, čo sa o tebe povedať nedá. Ty by si sa v tom pohybovom obore mohla naopak viac činiť,“ postupne prichádzala aj na Tesine nedostatky. „Vieš, že na to som ja nikdy nebola a kto na to má mať čas? Radšej túto tému vynechajme,“ jasne zakončila konverzáciu. Očividne sa chcela najesť.
„Zaručene ťa beriem za kuchárku,“ slastne opisovala El pocity z nového jedla. „Ak, tak v budúcom živote,“ zakričala Tes z kuchyni, umývajúc riady. Bol už podvečer, keď sa Ela rozlúčila. Najviac sa tešila na horúci kúpeľ a teplú posteľ. No predtým ešte musela zájsť do klubu, aj tak zabudla kedy vlastne tancuje.
„Makáme, makáme,“ vbehla veselá El do šatne plnej kolegýň, pripravujúcich sa na stage. Všetky boli rady, že ich Ela prišla pozrieť, veď kolektív boli super. Zamierila k rozpisu, keď do dverí, ktorými pred chvíľou vchádzala, prišiel majiteľ, Luka. „Baby na dnes to zabalíme, ok? Tak rýchlo sa spakujte a zajtra pokračujeme,“ oznámil dievčatám mierne nervóznym hlasom. Keďže všade hrala hudba a Ela zasa študovala rozpis, ktorému aj tak nikdy nerozumela, vôbec ho nezaregistrovala. „Ela balíme to!“ ozývalo sa v miestnosti. „Jasné, jasné...“ šomrala si popod nos Ela, stále nechápavo hľadiac do tabuliek. Zopár dievčat sa ešte prezliekalo, Ela sa teda rozhodla ísť za majiteľom, opýtať sa kedy robí, lebo v tomto týždni sa už nenašla. Aspoň si oddýchnem, pomyslela si. „Čakáme ťa vzadu.“ Dievčatá vychádzali von z klubu, priamo zo šatní zadným vchodom. Ela vošla do haly a zamierila k baru, chytila Luka za plece a roztopašne sa naňho vrhla. No to čo videla, vidieť nemala. Sáčok s bielym práškom a celý od krvi. Drogy rozpoznala, ale všade tá krv, čo sa to tu deje prebehlo jej v rýchlosti hlavou! „Hej, čo tá tu robí? Predsa žiadnych prísediacich som neočakával!“ nahnevane kričal a trieskal po bare neznámy muž. „Sory, ja som nechcela, fakt nechcela!“ vystrašene precedila El pomedzi zuby a pomaly strácala reč, odstupovala a chcela odísť, no niečo ju zrazilo na zem. „Polícia, všetci na zem!“ drsne vykrikovala prepadovka. Začalo sa strieľať, El vôbec nemala prehľad o situácii, ani nevedela ako sa dostala do šatní, odkadiaľ prešla zadným vchodom von. Nikto nikde nebol, tak zavolala taxík, prvé čo ju napadlo bolo dostať sa čo najskôr preč.
Vošla do svojej izby, v hlave jej dunelo ako nikdy a všetko sa jej rozmazávalo. Na temene hlavy mala nepeknú krvavú ranu a nevládala stáť ani na nohách, omdlela a spadla na zem.
„Ako to, že to neberie! Určite nespí!“ nahnevane hromžila Tes. Mako mal problémy, musela súrne zohnať Elu. Nevadí, cestou sa po ňu zastaví, pomyslela si a prestala jej vyzváňať.
Vybehla hore schodmi, dvere našla mierne potvorené, vstúpila do izby a naskytol sa jej desivý pohľad...
