„Má zapnutý odkazovač a netuším kde môže byť, už nás mala prísť
„Má zapnutý odkazovača netuším kde môže byť, už nás mala prísťvyzdvihnúť pred pätnástimi minútami,“nervózne jednostaj opakovala na kosť premrznutá El.Večer bolo chladno a ona sa vyberie von len v tenkýchšatôčkach. „Kebyže sa oblečieš normálne, nebolaby si taká nahnevaná,“ začal ju podpichovať Beny,no nestihol sa ani zasmiať a už videl Tes, ako im bežíoproti. „No konečne, postáli sme si, ale aj tak radi vidímevychádzajúcu hviezdu moderného umenia,“ kričalpozitívne naladený Ben, čo sa vonkoncom nedalo povedaťo Ele. Mako k nej zozadu podišiel, zobral ju do náručiaa pomaly kráčali za dvojicou. Nepohli sa ani pármetrov a Ben zastal. „Čo sa deje?“ podráždene saspýtala Ela. „Počkáme ju pred vchodom, išla námpol lístky, len teraz prišla a pôsobí namňa veľmi zvláštne.“ Trojka pomaly kráčalak vchodu, kde sa zbiehala mestská smotánka, ktorási takúto udalosť nenechá ujsť. „Nech sa páčipani, môžem vidieť váš lístok?“ zdvorilo saopýtal mladý muž pri vchode. El sa prekvapene pozrelaa zmohla sa len na krátku odpoveď: „Čakáme...čakámena lístky.“
Zrazu ju ktosi potľapkal jemne popleci, aby sa obzrela. „S dovolením Eli,“ neprirodzene sauškrnula, stará známa ešte z Elinho detstva. „Aksa nemýlim, na takýchto akciách barovétanečnice nepotrebujú, tak čo tu ty robíš?“ Ľudia,ktorý sa združovali okolo ihneď zbystreli a pozornosťsa upriamila na mladé slečny. „Môžeš mi daťláskavo pokoj a starať o seba?“ sebavedomoodpovedala na jej nemiestnu otázku. „Vieš Eli všade kde sapohneme, narazíme práve na teba, asi by sme ti ešteraz mohli napísať rozlúčkový list, mámpocit ako keby si nás prenasledovala,“ sarkasticky povedalapani obopínajúc rukami plecia svojej drahej dcéry,ktorá sa ako prvá pustila do Eli. „Prepáčtedámy, ale neviem kde je problém.“ Mako sa slušnezamiešal do konverzácie obávajúc sa, že tamchudinku Eli budú zhadzovať pred ostatnými ešte viac.Ela mlčala, až keď vošli spýtala sa Tes prečo takmeškala, nebýva to u nej zvykom.
„Nič mimoriadne sa nestalo, prostesom nestíhala, make-up a tak, však to poznáš.“„Samozrejme baby. No pozrieme sa tieto si dali načas a majúšťastie, že som ich práve zbadal. Prajem vámpríjemné prežitie výstavy, priatelia,“oznámil nadšený Ben a jemne im načrtol programsvojho večera. „Tak to by sme mali o jedného meneja ja si pre zmenu idem obzrieť obrazy, dámy.“ El a Tessa len mlčky prizerali ako chalani odchádzajú. Ela užpomaly otvárala ústa, keď ju Tesa predbehlaa povedala: „Ja mám ešte prácu, veď vieš jeto aj moja výstava. Tak prepáč, že ťa opúšťam,ale nepotrvá to dlho.“ Ela neverila vlastným ušiam,tak ona ich sem zavolá a odíde pracovať. A k tomuuž ostala sama, len s hŕstkou namyslených boháčov,ktorý si od jej bývalej najlepšej kamarátky,vypočuli to čo by nemuseli. „Tak fajn, veď mne to nevadí,“ironicky a s hnevom poznamenala na margo Tesinýchpovinností. Mohla si šetriť dych, pretože Tes už boladávno preč. Po tomto sa už aj Ele nezdala byť v celkunormálna.
Tes odišla do dielne a pobrala sitoľko antidepresív, koľko našla. Po tom ako ju požiadalfrajer, aby maľovanie a svoje umelecké aktivity nechala, touž skoro neuniesla. Čoskoro mala byť svadba, žije s nímpredsa už tak dlho, život s niekým iným by si užnevedela predstaviť. A predsa sa toho nemohla vzdať. To čo juuž roky živí, to čomu venovala toľko úsilia a onato predsa miluje. Čo bola predtým? Nič. Decko z decáku.Mala a stále má len tých troch tam vonkua talent. Neprichádza do úvahy, aby sa tohovzdala. Jej život by tým pádom stratil zmysel. A načoje komu život bez zmyslu?
„Dnes máš makať, Jennyvypadla z programu, do polhodiny buď v klube,“ ozval sajasný “rozkaz“ z telefónu. Môže maťniekto horší večer ako ja? Pomyslela si v duchu Ela,ktorá trávila čas pitím šampanskéhoa obkukovaním obrazov, pričom jednostaj na ňu každýpozeral. Nepríjemné, no aj tak bude lepšie keďz tadeto vypadnem, nezačalo to dnes dobre, začalo to príšerne.„Prepáčte neviete kde by som našla Tes?“ nervózneschytila čašníčku, ale tá jej len stroho odvrkla.Jej vnútorný hnev nemal hraníc, bez toho abynechala odkaz alebo vyhľadala aspoň Maka odišla. Vonku sa zatiaľspustil lejak, nemal ju kto zhodiť domov a tak musela vyhodiťvšetko čo mala na taxík, kto by predsa čakal na autobusv tomto daždi.
Nebola jediná kto zháňalTes, Mako už tradičnú obhliadku skončil a vedel, žeak by chcel nájsť Benyho tak neuspeje. Preto hľadal Tes.Akási jej spolupracujúca mu povedala, že išla dodielní a od vtedy ju nevidela. „Tes! Si tu? Hľadámťa už celú večnosť a nemôžem nájsť aniElu....,“ dopovedal a ostal stáť ako kameň pripohľade na Tesine telo, ktoré bezvládne ležalo nazemi. Ihneď zavolal sanitku a pár ľudí na pomoc,nechcel vytvárať paniku, pulz mala a po chvíli samu ju podarilo aj prebrať...
