Prečo futbal? Na to aby som vedela odpoveď na túto otázku musela som sa opýtať pravej osoby. Futbalu sa profesionálne venuje len necelý rok, no príležitostne si zahrala aj predtým. Neúspechy v atletike ju podnietili k tomu aby našla odvahu a spravila prvý krok nad ktorým už dlho uvažovala, absolvovanie prvého tréningu. Na začiatku však zistila, že futbal na Slovensku nemá veľmi dobré podmienky a niekedy je naozaj ťažké získať si dôveru trénera, presadiť sa v teame alebo vybojovať si miesto v hlavnej zostave. Nevzdala to, pretože v budúcnosti by chcela pokračovať v zahraničí. V tréningoch sa nevyrovnajú mužom, tréningy absolvuje 2 krát do týždňa, tam sa snaží zlepšiť prácu s loptou, streľbu a kondičku. Môže sa zdať, že je to drsný šport a vzťahy medzi hráčkami sú chladné, no rivalita medzi ženami nie je a zdôrazňuje, že kolektív je práve jedno z pozitív ich teamu. Pred trénerom má rešpekt ale nie vždy sa stotožňuje s jeho prístupom, má iný prístup ako k mužom, niekedy však neberie ohľad na ich pocity. A najlepšia rada je, nechať strach doma, spraviť prvý krok a neobávať sa reakcií okolia.
Ešte väčšiu zodpovednosť ako hráč na seba berie rozhodca. Predstavte si ženu v čiernom pásikavom drese, ktorá behá pomedzi mohutných hráčov, ktorý sú v zápale hry. Na to si určite treba zvyknúť a strach musí ísť na bok. Marika začala už v 18-tich, takže už vie ako na nich. Priznáva, že je to najťažšie na psychiku. 90 minút sa musíte neustále koncentrovať na hru, nevnímate okolie a čo najmenšia nepozornosť, spôsobí nezhody alebo problémy. Nikdy naozaj neviete čo sa skrýva v jednotlivých hráčoch a rozhodnutie preto musí vždy dobre zvážiť. Ak si všímate správanie hráčov môžete sa tak vyhnúť útokom alebo násiliu. Na to, že rozhoduje žena si hráči zvykli, niektorý diváci však majú šťavnaté pripomienky. Pochybuje však, že problém je v jej pohlaví, podľa nej sa na zápasy chodia niektorý len vykričať lebo doma nemôžu. Marika sa dostala do výberu medzi 5 rozhodkýň vo FIFA, takže ambície narastajú. Keďže väčšina zápasov sa hrá cez víkend mrzí ju, že nemôže byť s rodinou. Na Slovensku je asi 50 žien, ktoré sa aktívne venujú „pískaniu“. Okrem zápasov raz do roka je povinná absolvovať fyzické testy a dvakrát písomné testy na kraji a na Slov. futbalovom zväze.
