Čo tie ženy chcú? (chlpatá láska) (Adamovi, za priamy pohľad)
Adam sedí v kresle a dumá, čo s načatým životom. Odhryznúť veľký kus a či zostať radšej sám vo veľkej posteli?Po zemi sa váľajú plány mladého muža prepletené s hnedými ponožkami (Adam nosí len hnedé, najmenej sa špinia), modrými slipami z buchholzu a slinami veľkého čierneho labradora. Premýšľa, dlho sa mu to už nestalo, len tak sa zastaviť, sadnúť si , zauvažovať nad svojim počínaním.Keby sa včera tak nenalieval, dnes by nepremýšľal.Sám. Sedel by so ženskou (blond kučery, dlhé nohy, prsia céčka) a možno ani nesedel, možno by ležali, a možno by jej varil teraz raňajky do postele. Chcel by brigádu na leto, niečo nenáročné, jednoduché pre jeho racio – uvažovanie. Zaujímavé na odľahčenie. Madonna vreští z rádia a Adamovi sa chce zavrešťať s ňou. „Do pekla.“ rozkope ponožky ešte viac po izbe, jedna sa zachytí na krištáľovom lustri.Stále mu nejde do hlavy ako mohla dať prednosť tej chlpatej láske pred ním. Ten sveter si neskladal ani na kúpalisku, ani v lete, och ten ošklivák ako mu je z neho na nič.
Žena mi povedala: „Keby si ma nedobíjal červenými ružami, nežila by som s tebou, užívala by som si život na Mallorke s mužom, čo vyzeral ako Eduard Norton a nosil mi biele ľalie.“Kúpil som jej ružu žltú a ona si ju zastokla do vlasov. Natočila na prst jednu kučeru a opantala moje zmysly. Zabila ma jednou vetou: „Kedysi si bol akýsi krajší, to brucho, tie nohy, ten chlpatý chrbát, tá vášeň v očiach, penis, všetko ochablo.“Potichu, snáď na špičkách, vytratil som sa z miestnosti.
„Adam, Adam zobuď sa.“ Sníva sa mu niečo krásne. Leží v hŕbe hnedých ponožiek (použitých) usmieva sa. V obývačke hučí televízor a jemu sa sníva o pláži na Mallorke, leží s Arlenou na pláži, pokukuje po jej hladkých opálených nohách. Slnko jej steká po nahom chrbte, na tvári trblietavý úsmev.Obyčajné problémy obyčajných ľudí prepletajú sa v jedno.Arlena!Úchvatná, nežná s chlpáčom na krku, prekliaty manžel! „Adam, zobuď sa!“ pretiera si oči, neverí. Fatamorgána. Áno a poriadna. Sestra s deťmi, práve prezreli jeho nahé rozpoloženie mysle. Omámene sa posadí, prikrývka skĺza nižšie. „Adam!“Skôr inštinktívne ako s úmyslom pritiahne prikrývku opäť k sebe. „Mamíi, ujo má pod prikrývkou hada!“Sestra /vzorná mama/ sa rozosmeje a odvedie svoje detiská do kuchyne. „Keby len hada, on má plnú chladničku zmrzliny, decká!“ smiech dolieha k Adamovi ako vzdialená hudba. Aj on chcel mať kedysi deti, no keď zistil, čo všetko tie drobce dokážu, zmenil názor a jediné na čo pristúpil bol vzorný ujec s večne plnou chladničkou zmrzliny od výmyslu sveta.Podplácanie zmrzlinou je najlepšia výchova, to už dávno vie.
Arlena odišla do práce. Vošiel som do kúpeľne a prezeral si ochablé prirodzenie, chlpatý chrbát, masívne bruško a povisnuté sebavedomie. „Dosť bolo! Začnem na sebe makať! Od zajtra!“Prešiel som do špajze ukľudniť si nervy vyprážaným kurčaťom zo včera.
Adam si vždy myslel, že je vychrtlý až na kosť a snažil sa pribrať, kým neprišla Arlena a nepovedala mu, že je krásny, úchvatný, božský a iné superlatívy. Prešla rukou po chudom bruchu smerom nadol a jeho nadšenie bolo hneď zrejmé. Prečo si nevybrala jeho?
Váha v kúpeľni ukazovala 108, čo nie je až tak zlé, ktovie koľko váži ten Norton?
Včera sedel v krčme u akejsi Sliepky a veru sliepok tam bolo požehnane. Behali v minisukniach kvákali jedna cez druhú, ruvali sa o neho ako o zrno. Whisky padali do neho ako do bezodného lavóra. Sedel sám a nechcel žiadne sliepky, žiadnych kohútov, len pokoj, pokoj od všetkého zlého, nadudraného, vnútorne neuspokojeného.Aspoň na chvíľu...Sedieť, nevnímať okolie, počítať myšlienky, nemyslieť na Arlenu, na chlpaté chrbty a ochablé penisy. Aspoň na chvíľu nepočúvať o večnom údele ženy, berúcej antikoncepciu, o žene, ktorá chcela, aby si podviazal semenníky a on by to kvôli nej urobil, stačilo ho trošku pritlačiť opätkom o stôl a on by jej odovzdal aj kľúče od jachty, keby nejakú mal.Hmotné veci, problémy nehmotných ľudí. Jeden úsmev od ženy, ktorú milujú spolu s Chlpáčom. Nikdy ho nevidel, ale sám si namýšľal, že je veľký, tučný a škaredý s milými múdrymi očami. Už teraz ho ľutoval, Arlena ho už nebude chcieť, má jeho, JEHO!
Dnes váha ukazovala 109,5 robím niečo zle? To bude tým čajom, čo som vypil pred chvíľou. Nič iné v tom nemôže byť! (Hmotnosť je len jedno z kritérií príťažlivosti infikované na súčasnú sociálnu spoločnosť.)Večer si dám koliečko okolo baráku, zopár klikov a je zo mňa borec! Norton sa môže schovať!“Keď som si obliekol staré šortky na behanie, Arlena prišla domov a vysmiala sa mi.„To nechápe, že všetko robím kvôli nej?“Tresol som dverami, v kuchyni spadla polička, rezkým krokom som sa dostal do rytmu behu. Vietor mi prefukoval vlasy a robil šarapatu v pľúcach.„Zvládnem to, zvládnem.“Arlena sa dívala z okna.
U Sliepky bolo plno, sedel za barom, najprv však za stolom, ale obrali ho o všetky stoličky, tak sa presunul. Popíja pre zmenu pivo, whisky mu prestala chutiť. Účet sa zvyšuje. Uvažuje, či má vôbec dostatok peňazí, ale myšlienky zavrháva, utápa niekde na spodku mozgového laloka.Ty do mňa kameňom, a ja ti natriem chlieb s maslom, posypem soľou, fúknem nepriateľovi do tváre. (Aj mne sa to stáva, hlavne na obchodných cestách. Zoči voči stojíš citovo odhalený, ženské ako osy na med na teba.)Teraz si však sám. S nepriateľmi za chrbtom. S hlasmi v hlave. Sám.Adam bez Evy. Bez pokušenia. Bez zvádzania zmyslov. Bez normálneho zmýšľania, utopený v alkohole.
Bežím. Vietor sviští okolo mojej hlavy, tričko mám celkom prepotené. Skoro som zvalcoval slečnu (asi sedemnástku) s kočiarikom. Chvíľu som sa pozastavil nad tým, prečo ja nemám deti a mladá už má. No, hneď ako som videl tu uvrešťanú tváričku a sedemnástku celú bezmocnú, uvedomil som si, že na deti mám ešte čas a vôbec neviem, či chcem dáke mať.Predsa len do tohto sveta plného drog, chľastu a špinavých prostitútok sa neoplatí priviezť dieťa.Ani len za ruku.
Adam ani netuší ako sa mu podarilo prísť domov v takom stave ako bol. Dúfa, že si nenaštrbil reputáciu u Sliepok. A vlastne ani mu to nevadí aj keby! Nikdy ich už neuvidí. Myseľ mu zastiera pár okien zo včera. Spomína si však na chlapíka, s ktorým si dosť dobre rozumel. Prišiel sám, sadol si k baru a plával. Nezachytával sa slamiek ako Adam, to nie, len plával alkoholovým sústom až k úsvitu večne nepoškvrnenej mysle. Sám, presne ako Adam. Dali sa do rečí. Veď alkohol má zbližovať, ležali spolu na pulte až do rána, nadávajúc na chlpaté chrbty, umývali vlasmi pretekajúce poháre.Neznámy mu porozprával o nešťastnom manželstve, kde figuruje už iba ako nástroj rozkoše a býva každonočne zneužívaný. Adam zase o láske, ktorá skončila akoby mávnutím čarovného prútika. Rozumeli si ako ľudia, potrebujúci pomoc toho druhého. V chlapskom objatí dostali sa každý sám s dobrým, síce trošku opileckým pocitom domov.
Viktor by rád spravil Arlenu šťastnou, ale nedarí sa mu. Teda, veľkú radosť jej tým nočným opileckým zájazdom k Sliepke neurobil a vedel to, ale nemohol si pomôcť, chcel vzduch, čistý vzduch nenapáchnutý Arleninou sladkou vôňou. Maliny, černice, jahody, sladké pery čerešňové, mandľové oči, gaštanové vlasy. Arlena a jej zmes plná nevšedných dokonalých chutí.
Na Mallorke v piesku milovali sa dve telá. Adam tento obraz zmazať nedokáže, tak veľmi by chcel, ale nejde to.Škrtá zápalkou, gumuje starou gumou, preráža klin klinom... Keby ešte stretol neznámeho muža s podobnými problémami, popili by spolu dáku tú whisky, posťažovali sa jeden druhému a bolo by mu o čosi lepšie. Škoda.Mohol si na neho vypýtať aspoň telefónne číslo.Teraz musí tú opicu znášať sám. No, cíti, že nie tak ďaleko je ešte niekto s poriadnou opicou. Usmieva sa, nie škodoradostne skôr optimisticky. Triezvy pohľad na svet. Klin klinom? Borovička z príručného baru.
Viktor sa už dlho necítil takto zle. Kilá vydané na beh zase nabral vypitým alkoholom. „110? Preboha!“Dnes pôjde do obchodu a kúpi si nejaký ten slim im s extra odtučňovacím efektom a bude veriť na zázraky. K tomu Pu-erh a Roiboss na dlhý život. Večer –beh, racio – strava a bude zo mňa opäť fešák. Viktor sa však pri zrkadle pristihne pri premýšľaní, či bol už niekedy aj predtým fešákom alebo aspoň plážovým Beach boyom?Ten prekliaty Norton mu nejde z mysle.
Adam opäť sedí u Sliepky, na kolenách sliepka a večné kotkodákanie do jeho už beztak opotrebovaného ucha.Napriek pekným prsiam, ukážkovému zadočku je mu toto dievča ničím, akoby ani neexistovala, a ten tlak, čo cíti na kolenách akoby zapríčinil len smog vo vzduchu. Azda cigaretový dym. Sliepke nevoňajú vlasy malinovým šampónom, nemá mandľové oči a ani krásne biele zuby. Nie je to Arlena, nezaujíma ho. To, že na chvíľu zaujala pozíciu ťažítka jeho nôh mu je ľahostajné.„Vieš, že vyzeráš presne ako ten herec?“„ Ktorý?“ Adam vie ktorý, ale prišlo mu slušné urobiť zo seba blba.„ Ten, čo hral v Kult hákového kríža!“„Holohlavý?“ pýta sa Adam neprítomne.„Všetci boli holohlaví! Ten...sakra....veď...noo..Norton!“„Aha, ten, páči sa ti?“„Viac sa mi páčiš ty!“ sliepka by sa mohla vplaziť rovno do jeho postele, ale to Adam nechce, čaká dnes parťáka zo včerajšieho večera a nejaká sliepka by mu mohla prekaziť všetky plány.
Dvere len tak zadrnčia, sám sa zľaknem toho zvuku. Dúfam, že tu dnes bude ten milý chlapík zo včera. Potrebujem príjemný rozhovor s duchaplnou osobou. „Aha, tam je s nejakou buchtou.“ sklamane som sa chcel otočiť, avšak chlapík mi vysielal signály, mával rukami nech idem k nemu.Ryšavku zotrel slovami: „Nasleduje pitie nie pre baby a chlapské reči.“ Doslova ju vyštval zo svojej náruče.„Tak ahoj, podal mi ruku a meno precedil cez zuby, Adam.“„Viktor. Čo piješ?“ Najprv to bolo akési nesúvislé a strnulé, ale ako ostych opadol a alkohol pribudol, reč sa zase rozrástla a my sme si veľmi dobre rozumeli. Až do rána bieleho.
Adam sa ráno vyvracal z nevoľnosti a hneď mu bolo lepšie. Zapol CD- prehrávač a nechal sa unášať rytmom Fiony Apple. Cíti sa oveľa lepšie ako včera, síce zvracal, ale duševne sa vyšvihol aspoň na priečku číslo 3. Pôjde pozrieť k sestre decká a donesie im kilo čokolády, rozdá kúsok zo seba. Potreba vypadnúť z domu s ním metá vo vnútri tiež, keď sa pozrie na všetok ten bordel. Upratovať sa mu nechce, schytí kľúče, za jazdy obuje ponožky s Homerom Simpsonom, v letku zabalansuje, avšak nespadne.Celý rozradostnený sa poberie k sestre, v obchode kúpi štyri Milky pre detiská (také obrovskéeee), dokonca vylúdi niečo ako úsmev na rapavú predavačku. Dnes dobyje svet, cíti to. Je konečne sám sebou, nemyslí na nikoho, žiadna ženská duša okrem sestry sa mu nevŕta v mysli! Konečne!Dobrý (opilecký spánok) robí divy. Získal skvelého priateľa a nie je to celkom skrachovanec ako polovica ľudí, čo pozná. Hoci má chlpatý chrbát, ničím nepripomína Arleninho chudáka. HA!Adam si spieva.
Večer som si akosi pridobre pokecal s lampou na našej ulici, poobjímal všetky stĺpy s vedením a zaspieval serenádu pod vlastným oknom. (Pripomenulo mi to mladé roky.) Spieval by som naďalej, keby po mne ktosi nehodil papuču, starú, zospodu deravú, károvanú. Vzor podošvy sa mi na chvíľu odtlačil na čelo.Arlena veru nebola šťastná, ani keď som jej doniesol chýbajúcu papuču.
U sestry sa Adam uvoľní do fázy, ktorú prežíva len keď je s detiskami. Behá po dvore, dychčí, preteky vo vreci, motokáry. Deti sa po ňom vešajú, mačkajú mu ruky, ťahajú vlasy. Adam je vo svojom živle. Adam je totiž živelná pohroma.
Kúpil som Arlene nové papuče, bola mrzutá a akosi aj zostarla. Čelom jej prúdili vrásky bez diaľničnej známky.A ja že som ochabol? Arlena je pochabá. Novým papučiam nevenovala ani náznak pozornosti a ďalej sa tvárila mrzuto. Ženy! To som si mohol myslieť. Nik im nerozumie, dokonca aj Freuda zmiatli. (A ten teda vedel mnoho.)Čo tie ženy chcú? Vie to niekto?Dúfam, že nie Nortona!
Adam sa vrátil domov unavený, ale šťastný. Deti ho popreháňali, povenčili a on nemal žiadne problémy. Ani len so sebou.Na mobile mu blikla správa: POZYVAM DNES NA PIVO. ZENA JE MRZUTA A STARNE. TAM KDE VZDY O 21:00. POTREBUJEM TA AKO PIVOJVIKTORHodiny odbili deväť. S dávkou nevôle sa Adam opäť navliekol do mikiny a pobral k sliepkam.
Kotkodákanie prebieha v plnom prúde zároveň s hlasnou hudbou. Viktor pije už tretie pivo a čaká. Adam mešká. Arlena zúri. Adam neprichádza. Arlena doma rozrezala periny. Adam zastal na prechode. Arlena plače som v prechode! Adam prechádza prechodom s kolesami na nohách. Arlena v nočnej košeli štartuje auto.Adama delí pár metrov od sliepok a netrpezlivého Viktora.Arlena prudko šliape na plyn, fičí ulicami.Adam sedí bezradne na zemi, krčí krvavými plecami.Arlena prudko brzdí, panikári a uniká.Adam vhupne omdletím rovno do kómy.Viktor sa nudí.Adam neberie telefón.Viktor ide domov.
Adam spí.
„Ktovie, čo je s Adamom?“ hútam cestou domov, avšak hŕba peria v izbe ma donúti myslieť na Arlenu. „Čo sa zjančila? Ženská!“Arlena leží nepohnuto v strede bielej kopy, oči upiera do neznáma. Anjel.Bez krídel.Chytím jej ruky. Nevníma.„Arlena?“Nič, žiadna odozva. Arlena omdlieva. Adam spí. Do nemocnice skoro bežím. Arlena je stále mimo. Bojím sa o ňu, predsa len ju ešte ľúbim.Doktor konštatuje šok, ubezpečuje o pohodovom priebehu budúceho života. Tvrdí, že ju túto noc bude ešte pozorovať. Lišiak!Adam leží v 305. Vôbec ho nevidím, ale cítim, bude v poriadku.Tak ako my všetci.
Adam spí.
Adamov stav je stále na pokraji rozhrania mojej a jeho mysle. Všetko prežívam s krokom k nemu a od neho. Arlena je vyliečená, sedí na posteli a flirtuje s mladým doktorom. Tvár jej konečne žiari. Cítim akési hlboké uspokojenie aj keď asi by som nemal.Adam, čo tie ženy chcú?
Adam spí.
Arlena odišla z nemocnice bez toho, aby sa na mňa pozrela. Zobrala nové papuče a vytratila sa z mojej postele, tak rýchlo ako som ju ja stratil.Prečítal som Adamovi Dobšinského rozprávky. Neustále však mlčí.Už neviem, čo sa ho mám pýtať, nekomunikuje so mnou.
Adam spí.
Arlena si zariaďuje nový byt. Ponúkol som jej perie zdarma, mám ho plný byt.Vyplazila na mňa jazyk s rozvodovým konaním.
Adam, čo tie ženy chcú?
Adam spí.
Arlena mi poslala pohľadnicu z Malorky. Jediná zaujímavosť na nej bolo post skriptum: Nikto z vás pochablých (Norton, ty) nemá na lekárov.Od smiechu mi vyhŕkli slzy. Však i on ochabne!
Adam spí.
Adam, čo tie ženy chcú?
Adam otvoril oči a tíško cekol: To isté, čo muži. Zaspal.
Adam?
Žiť!
