Väčšinou o politike či rôznych aktivitách v parlamentoch moc nepíšem, respektíve viem o veciach čo sa dejú, no neprikladám im špeciálnu pozornosť. No potom prišiel Matteo Salvini a moju pozornosť si získal. Kto to ten Salvini vôbec je?
Salvini sa narodil v roku 1973 a je pôvodom z Milána. Jeho život bol zo začiatku celkom normálny. Študoval na lýceu a následne na „University of Milan“. Túto univerzitu však nikdy nedokončil. Školu síce nedokončil, no stal sa členom ľavicovej strany s názvom Leoncavallo. Hovorí sa, že táto strana veľmi ovplyvnila jeho politické zmýšľanie ešte pred tým, ako sa stal Salvini hlavným predstaviteľom pravicovej vlády s názvom Northern League.
Moju pozornosť si však získal až v Európskom parlamente. V parlamente pôsobí už od roku 2004 a od tohto roku bol členom nie jednej politickej skupiny. Tu Vám ukážem jeho pôsobenie a časové rozsahy v jednotlivých skupinách.
· 20.07.2004 / 20.07.2004 : nezávislí poslanci - Člen
· 21.07.2004 / 26.04.2006 : Skupina Nezávislosť/Demokracia - Člen
· 27.04.2006 / 07.11.2006 : nezávislí poslanci - Člen
· 14.07.2009 / 30.06.2014 : Skupina Európa slobody a demokracie - Člen
· 01.07.2014 / 14.06.2015 : Nezaradení poslanci - Člen
· 15.06.2015 / 15.06.2015 : Skupina Európa národov a slobody - Člen
· 16.06.2015 / 22.03.2018 : Skupina Európa národov a slobody – Podpredseda
http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/28404/MATTEO_SALVINI_history.html
Salvini má veľa kritických postojov, ktoré nemá problém prezentovať na schôdzach Európskeho parlamentu. Na posledných vyjadril nesúhlas s týmito aktivitami Európskej únie. Je proti tureckému lídrovi Erdoganovi, ktorému únia dáva desať a pol milardy eur. Toto sú jeho slová: „Nie je možné rozdávať peniaze tým, ktorí nám v Európe budú vysvetľovať, čo znamená demokracia. Erdogan o nás hovorí, že sme fašisti a rasisti. Je to normálne“? A teraz sa naozaj zamyslime už len nad touto myšlienkou. Ide to trošku proti zdravému rozumu, nemyslíte? To však nie je koniec Salviniho názorov a postojov k politickým aktivitám únie. Taktiež je proti vstupu Turecka do Európskej Únie, chce pozastaviť vyrábanie všetkých produktov v Číne alebo je proti tomu, že sa obnovili sankcie Rusku. Teraz by sme si kľudne mohli urobiť historické okienko.
V 16. Storočí sa vtedy ešte Osmanská ríša stala svetovou veľmocou. Dobyla juhovýchodnú Európu, časť Uhorska. Naši predkovia sa však tejto okupácii snažili zabrániť a aj jej zabránili, no nebola to otázka pár rokov. Teraz je však otázka. Prečo tak vzdelaní ľudia ako sú v parlamente chcú, aby Turecko vstúpilo do Európskej Únie, prečo im dávajú peniaze?
Ďalšou zaujímavou kapitolou je Rusko. Slovensko, či celá Európa má povedzme zaujímavé vzťahy s Ruskom a nie vždy to bola prechádzka „ružovou záhradou“. Kto by si však chcel znepriateliť Rusko? Jednu obrovskú krajinu o ktorej asi ani ľudia v Rusku nevedia, čo sa v nej skrýva, ako pracuje politika či aké majú vojenské vybavenie. História nám jasne opäť hovorí jednu vec. Rusko sa nikdy nevzdáva, Rusko nikdy nedobyli. Ani Napoleon, ani Hitler. No a čo urobilo Rusko v 21. storočí? Ako jediné išlo bojovať do Sýrie proti islamským teroristom. Toto Salvini tiež prizvukoval na stretnutiach parlamentu. Všetko má samozrejme dve stránky. V Sýrii zomrelo veľa nevinných ľudí a vojna nie je nikdy dobré riešenie. Ale pointa celej problematiky je veľmi obširná a obsahuje samozrejme plusy a mínusy.
Pamätáte si ešte, keď ste si zvykli kupovať potraviny a oblečenie a ono to bolo „made in Slovakia“ „made in Italy“ „made in Spain“. Áno myslím pomaranče zo Španielska, oblečenie z Talianska a mliečne či mäsové výrobky zo Slovenska. Naša či iné krajiny Európy si vedia dopestovať, vyrobiť a byť z časti sebestačné pre vlastnú spotrebu. No kvalitné výrobky z Európy sa vďaka Európskej Únii vyvážajú do zahraničia a nám dovážajú druhotné potraviny. Mäso z Mexika. Načo? Veď máme naše vlastné. Salvini sa nemá problém vyjadriť nahlas: „ Zamorujete naše stoly, žalúdky európskych detí. Olej z Tuniska, pomaranče z Maroka, paradajky boh vie odkiaľ. Nekontrolované stonky z Číny, kto vie čo v nich je, ryža z Kambodže, práškové mlieko z Ukrajiny. Žiadam vás, aby ste chránili suroviny, ktoré sú pestované v Európskych štátoch, či v ich moriach“.
„V Európe máme 20 miliónov nezamestnaných, máme islamský terorizmus, máme tu nekontrolovanú emigráciu, falošné správy a cenzúru. Európski občania, ktorí sú proti islamskému terorizmu sú podľa vás islamofóbmi. Byť proti adopcii homosexuálmi znamená byť homofóbmi, zavrieť neoprávnené rómske osady, alebo byť proti invázii nelegálnej emigrácie znamená byť rasistami“. Je samozrejmé, že je sto ľudí, sto chutí. No niekedy by som si želala, aby bolo viac otvorených politikov ako Salvini. Niektoré názory sa môžu stať trochu vyhrotené. Riadime sa podľa novej módy zo západu. Všetko je neprijateľné, ale prečo by sme si mali nechať ničiť niečo, na čom sme pracovali, teda hlavne naši predchodcovia? Aby sme si to nechali zničiť, pretože v dnešnej dobe je moderné podporovať všetkých ľudí a nepovedať si svoj názor a skloniť hlavu? Pred pár rokmi som napríklad viedla konverzáciu s jedným Nemcom. V tej dobe to bolo veľmi moderné, stavať aj v Nemecku tábory pre utečencov, či vytvárať zbierky na ich podporu. Obyvatelia sa k tomu vtedy priklonili veľmi kladne a plní optimizmu. Aj tento spomínaný známy bol z toho nadšený. Vyjadril sa tak, že je rád, že je súčasťou takéhoto projektu a pravdepodobne by bolo nefér, nepodeliť sa s kúskom zeme s ľuďmi, ktorí žijú v zlých podmienkach v iných krajinách. Počas konverzácie som nahodila mierny nesúhlas, no bolo to zbytočné. Stál si za svojím názorom, že robí dobrú vec a zvyšok Nemecka tiež. Škoda, nikdy som sa už nedopracovala k jeho názoru po uplynutí napríklad jedného roka, keď utečenci napáchali viac škody ako úžitku. No búriace davy v Nemecku asi povedali názor. Tým som iba chcela naznačiť, že ľudia sa niekedy na veci pozerajú len z jednej strany, alebo cez takzvané ružové okuliare. Preto nie je na škodu mať v parlamente Salviniho, ktorý vie rozprúdiť krv či zotrieť naše zidealizované predstavy.
Poslancov v Európskej Únii nie raz pomenoval hanlivejšie, ako sme zvyknutí: „ Prihováram sa tým, ktorí sú vnútri alebo zvonku tejto budovy. Nie tým, ktorí vládnu Európskej Únii, pretože ste falošní, pokryteckí, naivní a neschopní. Začnite si baliť kufre a nájdite si ozajstnú prácu, pretože slobodu nezastaví nikto tu a nikto inde“. Toto neviem, či je najlepšie riešenie, až tak verejne opisovať v podstate svojich kolegov. Možno by som takúto prudkosť pripísala aj k Salvinimu pôvodu. Predsa len ľudia z Talianska vždy boli a vždy budú horlivejším národom. Na záver tohto článku by som asi len zhrnula. Nikto nie je dokonalý, no nebolo by to pekné mať aj zástupcov Slovenska, ktorí pôsobia v Európskom parlamente aspoň trošku aktívnejšie a otvorenejšie?
