Spomínam na vlastné detstvo. Detstvo plné zážitkov, prekvapení, huncútstiev a šibalstiev...
Vstávanie ešte za tmy s nasadením do nového dňa alebo práve naopak budíček na obed (ekonomicky výhodné riešenie stravovania sa :). A spolu s bandou výmyselníkov bol pred nami ďalší deň s hlbokou myšlienkou. Deň s tematikou filmu, telenovely alebo vlastných nápadov.
Krásne chvíle na vidieku, u starých rodičov.
Stavanie nových bunkrov či opravovanie skrýše bolo poväčšine stredobodom našej, i susedkinej pozornosti v lete. Ako sa na správnych bobríkov patrí, budovali sme hrádze na rieke, po našom "baňure" a v ňom chytali imaginárne rybky udicou, na ktorej konci visel korok... So všemožnými druhmi topánok, od sandálok, poltopánok, mokasínok, gumákov či bosých nôh sme sa "šalili" vtedy ešte v čistej vode, vodopádoch.
V zime sme stavali iglu, vypracovali sme návrhy na boj snehových gúľ s nepriateľskými susedmi a po nociach sme kuli nové plány. Na prázdninách sme si vytvorili vlastné "hniezdočko" a vyspali sme sa aj piati na jednej posteli. A tie sny...
Po dvore sme naháňali mačky, tí odvážnejší za chvost na štýl ala laso, počítali sme nové zajačiky a sledovali postupný rast kuriatok, ktoré sme kŕmili dážďovkami ustavičným prehrabávaním sa v babkiných hriadkach...
Vybudovali sme si obchodík, vystrojili novú káru a predbiehali sa na bicykloch s opornými kolieskami/ kolieskom (pozdravujem predchodcov harlejky) alebo fúrikom k obchodu a späť. No nie uhlovou rýchlosťou omega, ale ako citujem dedka "jak ošlip".
Prechádzali sme sa po lese, hľadali huby a nechávali sa vystrašiť stádami býkov. Zbierali sme lúčne kvety, nošteky sme malý od peľu a plietli sme púpavové vence (aspoň snaha:).
Na piesku, v blate, v kamienkoch sme staviali hrady a, samozrejme, piekli cukrovinky, koláčiky... a pre koho? Nik ich nechcel a pritom vyzerali tak lahodne... no čo už. Život sa s nami nemaznal a museli sme jedlo odhodiť, a pri tom by sa ním plytvať nemalo(!).
Zaujímavým spestrením dňa bolo aj nahrávacie štúdio. Len nedávno som objavila kazetu s nahrávkami vlastných piesní. Hlavný (jediný:) hudobník vyklepkával rytmus paličkou z klietky pre andulky na vrchnák z lega a ja som sa pokúšala vykúzliť akési tóny do imaginárneho mikrofónu- fixky.
Zhrnutím snáď jeden detský deň. Na také udalosti sa nezabúda.
Len treba nechať dnešným deťom priestor na realizáciu svojich predstáv, nasmerovať ich na správnu cestu a viesť ich k pestrému a veselému životu. Nech aj oni budú môcť raz spomínať (poprípade ešte zažívať) na nádherné chvíle detstva...
