Keď otec a syn vládnu kraju.
Keď sa Ján Lunter uchádzal v župných voľbách v roku 2017 o post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), spolu s ním kandidoval na post poslanca krajského zastupiteľstva aj jeho najmladší syn Ondrej Lunter, ktorý bol zároveň aj šéfom otcovej volebnej kampane.
Ján Lunter, po tom, čo sa v jeho prospech vzdali dvaja relevantní kandidáti Mičev a Klus, nakoniec presvedčivo zvíťazil a porazil Mariana Kotlebu. Na vlne volebného úspechu sa spolu so svojim otcom zviezol aj jeho syn Ondrej, ktorý bol zvolený za krajského poslanca.
Už počas víťaznej volebnej noci Ján Lunter pre médiá vyhlásil, že by svojho syna rád videl po svojom boku na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja, najlepšie v úlohe podpredsedu kraja.
Voči Lunterovej snahe dosadiť vlastného syna do dôležitej verejnej funkcie sa vtedy zdvihla vlna odporu. Proti bola nielen verejná mienka, niektorí politici, ale aj samotní novozvolení krajskí poslanci. Nikto už totiž nechcel o rodinkárstve na Úrade BBSK počuť ani slovo. Ján Lunter vtedy na kritiku, že by sa dosadením jeho syna do funkcie vicežupana jednalo o rodinkárstvo, ktoré on tak vehementne vyčítal Marianovi Kotlebovi počas predvolebnej kampane, reagoval dnes už pamätnou vetou: „Keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté.“
Ján Lunter vzniknutú situáciu vyriešil priam šalamúnsky. Syna Ondreja vymenoval oficiálne za svojho poradcu. Čo to znamená v praxi? Ondrej Lunter vďaka rozhodnutiu svojho otca disponuje právomocami, ktoré ďaleko presahujú mandát krajského poslanca a o ktorých sa ostatným krajským poslancom môže len snívať: Ondrej Lunter je pri všetkých dôležitých rozhodnutiach svojho otca - predsedu kraja, často svojho otca priamo zastupuje pri rokovaniach s tretími stranami, až to občas hraničí s kompetenciami samotného župana. Predsedov syn má tiež podpisové právo a právomoc rokovať o konkrétnych agendách v mene kraja.
Ondrej Lunter mal byť napríklad dokonca jediným krajským poslancom, ktorý mal mať k dispozícií právnu analýzu týkajúcu sa práve prebiehajúceho súdneho sporu vedenia kraja s autobusovými dopravcami. Táto právna analýza mala byť, podľa portálu bystricoviny. sk, pred ostatnými krajskými poslancami utajená. Ondrej Lunter a jeho kamarát a zároveň riaditeľ Úradu BBSK sú pritom tiež hlavnými postavami v už spomenutom spore vedenia kraja s autobusovými dopravcami, v ktorom ide o stovky miliónov eur.
Prečo na predsedu Banskobystrického kraja kandidoval otec a nie syn?
Aj takáto otázka často zaznieva medzi ľuďmi, keď sa diskutuje o tom, kto v skutočnosti vládne kraju. Odpoveď je jednoduchá: Keď sa Lunterovci rozhodli prevziať moc v kraji, bolo im jasné, že ak chcú vyhrať voľby, musí byť predvolebná kampaň, realizovaná profesionálnou reklamnou agentúrou, postavená na silnom životnom príbehu. Ondrej Lunter takýmto príbehom nedisponoval, jeho otec však áno. A bolo rozhodnuté.
O Lunterovom synovi ako novom podpredsedovi sa teraz rozhodlo náhle a potichu.
Minulý štvrtok prišla ako blesk z jasného neba správa, že novým podpredsedom Banskobystrického samosprávneho kraja sa stal syn predsedu kraja.
Vedenie kraja celú situáciu ohľadom dosadenia predsedovho syna do kresla podpredsedu kraja zmanažovalo tak, že sa o tomto kroku Jána a Ondreja Lunterovcov dozvedela verejnosť a médiá až ex post. Ján a Ondrej Lunterovci sa chceli pravdepodobne vyhnúť verejnému pobúreniu, ktoré ich zámer vyvolal pred viac ako rokom. Svoju úlohu zohral zrejme aj fakt, že ak by sa opätovne začalo verejne kriticky diskutovať o Ondrejovi Lunterovi ako o vicežupanovi, niektorí krajskí poslanci by mohli podľahnúť tlaku verejnej mienky a za Ondreja Luntera ako nového vicežupana by nezahlasovali.
Ako teda Lunterovci za asistencie krajských poslancov postupovali, aby sa Ondrej Lunter nakoniec len predsa stal vicežupanom, aj napriek odmietavému postoju verejnosti?
Ján Lunter návrh, aby sa novým podpredsedom kraja stal práve jeho syn, nepredložil v oficiálnych materiáloch na zastupiteľstvo, takže sa o jeho zámere dosadiť syna do funkcie vicežupana nedozvedela dopredu ani široká verejnosť a ani médiá. Ján Lunter totiž tento bod navrhol zaradiť do programu až priamo počas rokovania Zastupiteľstva BBSK. Samozrejme, že všetko bolo dopredu dohodnuté s krajskými poslancami. Za toto uznesenie hlasovalo 39 krajských poslancov, Ondrej Lunter sa hlasovania zdržal a proti bol len Marian Kotleba.
Ondrejovi Lunterovi ako vicežupanovi bude podľa návrhu jeho otca prislúchať plat vo výške 75 % z platu župana, čo predstavuje zhruba 4 900 eur.
Ako Lunterovci a krajskí poslanci otvorili Pandorinu skrinku.
V politológii existuje na pomenovanie situácie, ktoré práve nastala vo vedení Banskobystrického samosprávneho kraja a ktorú odobrilo 39 krajských poslancov na čele so županom, pojem nepotizmus (z latinského "nepos" , čo znamená synovec), t.j. systém obsadzovania funkcií, v ktorom sú preferovaní príbuzní oproti ostatným, nezriedka lepšie kvalifikovaným kandidátom. Nepotizmus znamená tiež nominovanie určitej osoby do vyššej politickej funkcie, ktorého príčinou je politické postavenie niektorého z jej príbuzných.
Keď sa John F. Kennedy dostal do prezidentského úradu, vymenoval v roku 1960 svojho brata Roberta F. Kennedyho za generálneho prokurátora. Odpoveďou amerických zákonodarcov, aj na toto prezidentovo kontroverzné rozhodnutie, bolo prijatie tzv. proti- nepotického federálneho zákona, ktorý vyslovene zakazuje verejnému činiteľovi akýmkoľvek spôsobom protežovať alebo zamestnať v inštitúcii, v ktorej pôsobí, svojich rodinných príslušníkov.
Ján a Ondrej Lunterovci spolu s 39 banskobystrickými krajskými poslancami práve porušili jedno zo základných nepísaných pravidiel vysokej politickej kultúry, ktoré je základom fungovania vyspelých demokracií: politicky vysokopostavená osoba vo verejnej funkcii by za žiadnych okolností nemala dosadiť do inej významnej politickej funkcie svojho blízkeho príbuzného, a už v žiadnom prípade by dvaja blízki príbuzní nemali stáť spoločne na čele akejkoľvek inštitúcie verejnej či štátnej správy a spolurozhodovať tak o nakladaní s miliónmi eur z verejných zdrojov či prijímať iné dôležité rozhodnutia.
Jednoducho povedané: Banskobystrický samosprávny kraj nie je súkromná rodinná firma. Vo verejnej sfére totiž platia úplne iné pravidlá ako v biznis sfére, v ktorej Lunterovci pred príchodom do Úradu BBSK pôsobili.
Lunterov precedens
V Banskobystrickom samosprávnom kraji práve vznikol veľmi nebezpečný precendens, nazvime ho Lunterov precedens, ktorý do budúcna doslova zlegitimizoval nepotizmus, alebo rodinkárstvo, na slovenskej politickej scéne. Je zarážajúce, že za tento Lunterov precedens hlasovali predstavitelia takmer všetkých relevantných slovenských politických strán, aj tých opozičných, ktoré sami kritizujú klientelizmus v slovenskej politike, ktorý je len ďalším z odtieňov nepotizmu. Za tzv. Lunterov precedens hlasovali ako koalície: Smer-SD, SNS, SMK, KDH, OĽaNO - NOVA, SaS, OKS, Most – Híd, Sme rodina (za hlasoval dokonca aj krajský predseda tejto strany a pravá ruka B. Kollára v kraji, poslanec Igor. Kašper), koalícia PS-SPOLU (za hlasovala aj členka predsedníctva strany SPOLU Viera Dubačová).
Proti tzv. Lunterovmu precedensu hlasoval paradoxne len predseda jedinej politickej strany ĽSNS - Marian Kotleba.
Hlasovanie jednotlivých krajských poslancov si môžete pozrieť tu (video od 1:44 minúty).
Lunterovci dali jasný odkaz voličom
Správa o tom, že za podpredsedu Banskobystrického kraja bol zvolený syn predsedu kraja, vyvolala okamžite veľmi kritické ohlasy u širokej verejnosti.
Tu je pár ukážok z internetových diskusií:
„Ako to vôbec môže byť možné? Kde je sebareflexia? Kde je morálka? Ako sa rozkrikovalo na predchádzajúceho župana, že si tam dal brata, ženu zamestnal a teraz podpredseda bude syn predsedu? Viem, že to prešlo hlasovaním, viem, že je to právne v poriadku. Ale morálne? Podľa mňa ani náhodou. Ak toto čítate pán Ondrej Lunter, podľa mňa by ste to miesto mali odmietnuť, ináč vrhnete tieň na seba, ale aj svojho otca a myslím, že znechutíte veľa Vašich voličov a aj voličov Vášho otca. Takéto nominácie do vyspelej demokracie nepatria. Ja budem veľmi sklamaný, ak bude otec a syn na prvých dvoch pozíciách. A budem ľutovať, že som Vás oboch volil.“
„Už sú ako kotlebovci, rodinný podnik s.r.o. Ľutujem, že som volil menšie zlo. Nikdy viac. A krajskí poslanci? Škoda hovoriť. Žiadna opozícia.“
„Rodinkárstvo a čoho sa ešte dočkáme? Opäť som volil menšie zlo. Ach.“
„Toto je ale tragédia, páni krajskí poslanci.“
„Toto keby bol urobil M. Kotleba, tak ho ukrižujú ako Krista.“
„Hlavne, že Kotlebovi bolo vykrikované rodinkárstvo, že! Keby toto urobil Kotleba, tak ho snáď rieši aj Brusel. Dobre ste si zvolili ovečky, budeme platiť celú rodinu Lunterovcov.“
„Rovnaký ako ten predtým, len iný obal.“
„Lunter s.r.o. - to sa mi snáď len sníva ...“
„Rozdalo sa „všimné“, tak sa to hlasuje.“
„Na to, ako sa poukazovalo na rodinkárstvo za bývalého vedenia župy, sa mi to javí ako výsmech občanom.“
„Konečne je rodina spolu.“
„Predvoj Tchaputizmu?“
„Je to absurdné.“
„Už je to tu. A vraj rodinkárstvo a dosadzovanie svojich ľudí u nás nie je. Tak kto je vlastne župan?“
Z reakcií ľudí – voličov na jednanie Lunterovcov je jednoznačne cítiť sklamanie, hnev, frustráciu, stratu dôvery v predvolebné sľuby politikov. Najhoršie, čo môže demokraciu postihnúť je, keď jej obyčajní ľudia – voliči prestanú dôverovať. Presne v tej chvíli sa otvára brána pre antisystém. Možno opäť raz v blízkej budúcnosti budú politici, médiá a tzv. elity žiadať od voličov, aby sa spojili a volili jedného spoločného „dobrého“ kandidáta (kandidátov) proti „zlému“ kandidátovi (kandidátom). Myslíte, že ľudia po týchto skúsenostiach, ako napríklad teraz s Lunterom, ešte pristúpia na tento typ voľby?
V tejto súvislosti slová Milana Uhríka z ĽSNS hovoria za všetko:
„Takto to dopadne, ak ľudia nevolia rozumom, ale podľa reklamných sloganov a lákavých bilbordov. Lunterovci, spriaznení s Progresívnym Slovenskom, ukazujú ako si predstavujú to svoje progresívne hospodárenie v praxi. Starý Lunter dosadil na miesto podpredsedu kraja svojho syna za niekoľkotisícový plat. A média mlčia. Prelejú 1.5 milióna do umelo vytvorenej neziskovky (Rozvojová agentúra BBSK) a média mlčia. Iných by za to verejne zlynčovali na smrť. Progresívci v politike a masmédiách vytvorili previazanú liberálnu mafiu, ktorá je nedotknuteľná a môže všetko. Bežným ľuďom ešte chvíľu potrvá, kým si to uvedomia, ale pravda postupne presiakne na povrch a potom im to spočítame aj s úrokmi."
Odpoveď na otázku, prečo Marian Kotleba a Štefan Harabin majú takú silnú podporu u voličov, je nutné hľadať aj v aktuálnom spôsobe výkonu moci na Úrade BBSK a tiež v kritickom postoji širokej verejnosti k budovaniu novej politickej dynastie na Slovensku.
Hrádza proti extrémizmu práve utrpela v Banskobystrickom kraji vážnu trhlinu a pomaly sa môže začať rúcať.
