Otváram historické okienko. Tí, ktorí si pamätáte, skúste sa preniesť v myšlienkach do 90. rokov. Prakticky celé 90-ky našu krajinu drancovala partička okolo spasiteľa národa, Mečiara. Sľuboval, že zo Slovenska bude nové Švajčiarsko. Celý tento populistický blábol korunoval billboard stvorený reklamným mágom Fedorom Flašíkom.
Zdroj: Pluska.sk
S publikom, ktoré prahne po svetlejších zajtrajšok a sociálnych istotách, sa pracuje jednoducho. Môžete mu naservírovať grafické polopravdy, napríklad rakúske alpy a kopy slamy reprezentujúce poctivú prácu v zmysle slovenských tradícií. A ono vám uverí – oslepené tou zeleňou a vidinou dôchodku, z ktorého sa dá žiť, nielen živoriť.
Švajčiarsko sa nekoná, ideme ďalej
V 98. prišla na scénu široká koalícia, ktorá to s tým Slovenskom predsa len myslela lepšie, a naozaj sa aj lepšie veci začali diať. Slovenská ekonomika dostala resuscitáciu. Politické pomery a komunikácia čelných predstaviteľov štátu zrazu nepripomínala sitkom odohrávajúci sa v dedinskom pohostinstve. Dokonca sa začal aj boj s mafiou.
Dovtedy neohrozenému mocipánovi Mečiarovi a jeho partičke lojálnych pucipajtášov, privatizérov a sponzorov sa to, samozrejme, nepáčilo. Riešenie? Vlado bude prezident! Začal sa nový boj o podobu Slovenska. Skúsenosť s nedávnymi amnestiami – o ktorých sa dosť diskutovalo – dala celej partaji nádej, že z toho vyviaznu bez vážnejších konsekvencií a so skoro celým majetkom. Vladimír Mečiar a jeho HZDS verzus široká demokratická koalícia. Babky demokratky verzus mešťania. Už vám to niečo pripomína?
Nie je to tak dávno, kedy sme podobný súboj zažili pri prezidentských voľbách. Birmovaný sociálny demokrat stál proti občianskemu kandidátovi, ku ktorému sa nečakane pricuclo vtedajšie demokratické spektrum.
Zahrajme sa divadlo, gašparka už máme
Tak ako Mečiar utrpel porážku so Schusterom, Fico sa musel otriasť z trpkej porážky od Kisku. Ale pocestujme si ešte v čase. Spomínate si, kto bol vtedajším kniežaťom Vladimíra Mečiara? Predseda parlamentu za jeho éry bol veľmi mocný muž, hoci tak trochu chrapúň, no pre spoločnosť zjavne prijateľnejší. Predseda spojených nádorov, teda názorov, teda národov, tramtadadá, Ivan Gačparovič.
Mečiar pochopil, že je pre spoločnosť až príliš polarizujúci, že aj tie babky demokratky majú svoje limity a on sa do prezidentského paláca vďaka nim nedostane. A tak si v roku 2004 vymyslel floskulu, ktorá sa používa do dnes. Zlo verzus menšie zlo. Také to kultivovanejšie a učesanejšie. S novým prezidentom sa zrodil aj nový bábkový úrad.
Recept meniť netreba, stačí dosoliť podľa chuti
Teraz sa vrátim do roku 2020, kedy bola 11. 9. (k tomuto dátumu musí byť v zabudnutom aztéckom kalendári krvavá poznámka, inak si to neviem vysvetliť) ministerstvom zaregistrovaná strana Hlas-SD na čele s vyžehleným klonom Róberta Fica. Prívetivejšia tvár, uhladenejší účes, a tie jamky na líčkach! Peter Pellegrini sa začal intenzívne vyhraňovať voči svojej materskej lodi. Opustil ju na plťke s partiou verných námorníkov. Aj toto však bola misia, na ktorú ho vyslal jeho kapitán (nie ten výložkový, len metaforický).
Povedzme si úprimne, koľkých sa mu podarilo oblbnúť? Nebolo ich málo. 14,70 %. Joj, ale bolo tých nádejí, ako sa postaví Ficovi a pôjde ruka v ruke so Šimečkom budovať to lepšie Slovensko. No potom prišla realita. Trpko-krutá, ktorej sme sa báli, ale v kútiku duše s ňou počítali.
V dnešných dňoch sa na povrch dostávajú vyjadrenia a informácie o tom, ako Pellegrini zvažuje svoju kandidatúru. Ak náhodou niekedy počas svojej misie zabudol, že má svoju úlohu, tak teraz už znova chápe. Jeho stranu spapá Robko a Smer 2 so Smerom 1 opäť splynú v jednu šťastnú tradičnú rodinu. Učesanejší Voldemort tak má reálnu šancu doplniť trojlístok najvyšších ústavných činiteľov a zavŕšiť zabetónovanie tých správnych flekov, v obklopení svojimi ľuďmi.
Diagnóza: celoštátna amnézia
A teraz vážne. Má tento národ pamäť? Či máme takú úžasnú superschopnosť zabúdať a odpúšťať? Možno sa len u slovenského voliča prejavuje štokholmský syndróm. Verím v to, že ľudom treba fakty pripomínať. Pri všetkom, čo denne rieši Jozef Mak, sa nedá myslieť aj na hry mocipánov. Spravme si z toho vlastnú hru, telefón. Ja podám tebe, ty podáš ďalšiemu. Občas zabudneme, ale pripomenieme si.
Nikto z nás, kto verí v to, že z histórie a chýb druhých sa dá poučiť a vyhnúť sa im v budúcnosti, nesmie mlčať. Ak si niekto myslí, že tento pán bude dobrým prezidentom, pripomeňme mu históriu. Tú staršiu, aj tú nedávnu. A že si to ľudia po posledných voľbách nemôžu myslieť? Podľa aktuálnych prieskumov by v tejto chvíli Peter Pellegrini vyhral post prezidenta.
Jaroslav Haščák, v hádam najslávnejšej slovenskej detektívke napísanej na základe skutočných udalostí, povedal: „Volič vie hovno!“ Zmeňme to. Keď sa prvýkrát popáliš na vrelom hrnci, už si dáš sakramentský pozor na to, aby si sa druhýkrát nepopálil. My už máme popáleniny 2. stupňa, no stále sa hrnca držíme. Hovorme so svojimi blízkymi. Hovorme medzi sebou a spomínajme. Dávajme si veci do kontextu a hľadajme historické paralely. Nech sa toho hrnca konečne pustíme.
