Keď sa pozrieme na súčasnú politickú scénu, nemožno sa ubrániť dojmu, že žijeme v nekonečnej epizóde absurdnej politickej frašky, ktorá kombinuje to najhoršie z reality show a stredovekého boja o tróny. A presne takto vyzerá naše vládnutie—bezohľadná hra plná intríg, kde sa logika a verejný záujem stratili niekde v prepadlisku moci a ega.
Začnime s Andrejom Dankom, ktorý sa už tradične pohybuje na politickej scéne ako slon v porceláne. Zdá sa, že sám nevie, koho záujmy vlastne háji. V televíznych debatách nám predvádza svoje majstrovstvo v politike alibizmu, keď na jednej strane tvrdí, že nejde o pozície pre SNS, no zároveň kričí o krivdách, ktoré boli jeho strane spôsobené. Jeho verbálne ekvilibristiky pripomínajú skôr blúznenie ako premyslenú politiku, a preto neprekvapuje, že z toho vychádza len s nálepkou tragikomickej postavy.
Matuš Šutaj Eštok, slabý predseda strany Hlas, si momentálne pripadá ako boxovací mech pre Smer. Jeho pokusy presadiť sa vo vládnej koalícii pripomínajú snahu mlátiť do vetra—veľa hluku, ale žiadny účinok. Je len otázkou času, kedy bude musieť dúfať, že mu opozícia hodí záchranné lano pri hlasovaní o novom predsedovi parlamentu. Politický tragéd, ktorý nedokáže zjednotiť ani svoj vlastný tábor, nehovoriac o tom, že by mohol byť protiváhou v boji proti Ficovi.
Fico, Pellegrini a Žiga sa naoko držia mantinelov NATO a EÚ, no ich verejné vystúpenia sú skôr baletom medzi slovami, v ktorých dokážu poprieť to, čo sami podpísali. Ich memorandum je ako zmluva s diablom—navonok pokojné, no pod povrchom drieme chaos a oportunizmus. Hra na dvoch frontoch, kde jedno oko mrká na Západ a druhé na Východ, zanecháva Slovensko v zmätku a neistote.
Zatiaľ čo sa leto končí, vláda namiesto riešenia reálnych problémov trávi čas vymýšľaním kauz, ktorými chce zakryť brutálne konsolidačné opatrenia. Tieto opatrenia sú ako skrytá daň za dôveru, ktorú im voliči preukázali. Je to irónia osudu, že tí, ktorí najviac potrebovali pomoc, budú prví, čo zaplatia za túto „sociálnu“ vládu. A keďže vstupenky na túto frašku sme si dobrovoľne nekúpili, je len tragédiou, že sa stávame jej nedobrovoľnými účastníkmi.
Najhoršie na tom všetkom je, že rok ich vlády je takmer za nami a tá „najsociálnejšia vláda v galaxii“ ešte stále nič pre občanov nespravila. Teda, okrem toho, že si dôkladne prihriali svoje vlastné polievočky a postarali sa o „svojich“ ľudí. Táto fraška, ktorú nám tu každý deň servírujú, je jedným veľkým komediálnym omylom, ktorý nás, žiaľ, bude stáť viac, ako sme kedy dúfali.
