V poslednom čase sme svedkami zvláštneho paradoxu na slovenskej politickej scéne. Pokoj, ktorý by mal byť pilierom spoločnosti, sa mení na predmet strachu a manipulácie. Peter Pellegrini a jeho politickí spojenci nám servírujú obraz sveta, v ktorom nás na každom kroku ohrozujú vojny, teroristi a liberalizmus. Ich rétorika sa opiera o agresivitu a snaží sa vyvolávať paniku, čo vedie k otázke: je toto pokoj, ktorý nám sľubujú?
Robert Fico, mentálny vzor Petra Pellegriniho a zakladateľ strany Smer, je výnimočný svojou schopnosťou chytiť sa témy, ktorá rezonuje s verejnosťou, a udržať ju na povrchu diskurzu. Tento talent ho odlišuje od ostatných politikov na Slovensku a získal si tým pozornosť nielen voličov, ale aj médií.
Zdá sa, že Pellegrini, ktorý sa kedysi pokúsil odísť zo Smeru a oslovovať voličov na vlastnú päsť, možno podcenil komplexnosť politického boja. Jeho pokus vystúpiť z tieňa Fica a stanoviť vlastný politický smer skončil zrútením jeho predstáv o nezávislosti, keď Ficov "politický reštart" ukázal rozdiely medzi ich schopnosťami a prístupom k vedeniu.
Najviac absurdným momentom predvolebnej kampane bol moment, keď si Pellegrini adoptoval agendu silného štátu – koncept, ktorý je od základov spojený s Ficom. Tento krok zmätok voličov ešte viac prehĺbuje, nechávajúc ich v neistote o rozdieloch medzi Hlasom a Smerom.
Dnes, keď Pellegrini stojí politicky osamotený bez Ficovej podpory, jeho tvrdenia, ako tie o tom, že Ivan Korčok by mohol viesť Slovensko do vojny na Ukrajine, znejú ešte viac nepravdepodobne. Informovaní voliči rozumejú, že takéto rozhodnutie by muselo prejsť parlamentným hlasovaním, ktoré ovláda koalícia Smer, Hlas a SNS.
Iróniou je, že ak by mal niekto skutočne potenciál zapojiť Slovensko do vojenského konfliktu na Ukrajine, boli by to práve Fico, Pellegrini a Danko. Realita, ktorú dnešní voliči nemôžu ignorovať.
Pellegrini, ako produkt marketingovej mašinérie Smeru, pokračuje v trende, ktorý strana dlho praktizovala: opýtať sa ľudí, čo chcú, a potom to sľúbiť, či už to dokáže realizovať alebo nie (väčšinu sľubov nikdy nezrealizoval). Jeho súčasná kampaň, predstavujúca ho ako kandidáta pokoja a zmieru, je však v ostrých kontrastoch s realitou, v ktorej rétorika a činy jeho a Hlasu vyvolávajú skôr paniku a strach.
V tejto atmosfére strachu a neistoty sa zdá, že "pokoj" Petra Pellegriniho nie je ničím viac ako falošnou predstavou, ktorú je ľahké rozptýliť prvým vetrom reality. To, čo potrebujeme, nie je politika pomsty a strachu, ale skutočná vízia pre Slovensko, ktorá stojí na pevných základoch dôvery, transparentnosti a spolupráce.
Politika strachu a manipulácie, ako ju praktizujú Peter Pellegrini a jeho spojenci, slúži len na rozdeľovanie spoločnosti a odvádzanie pozornosti od skutočných problémov, ktorým čelíme. Namiesto toho, aby sme sa nechali vtiahnuť do cyklu negatívnych emócií a konfliktov, musíme hľadať spôsoby, ako spolupracovať na riešení týchto problémov spoločne.
Naša politická diskusia potrebuje nový smer, ktorý prioritizuje otvorenosť, poctivosť a konštruktívnu debatu. Miesto šírenia strachu by sa politici mali sústrediť na tvorbu inkluzívnej vízie, ktorá spája rôzne segmenty spoločnosti a hľadá riešenia súčasných výziev s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť a prosperitu našej krajiny.
Je čas prekročiť tieň politiky založenej na konflikte a začať budovať Slovensko, kde dôvera a vzájomná úcta tvoria základný kameň našej spoločnej budúcnosti. To si vyžaduje odvahu postaviť sa proti prúdu populizmu a krátkozrakých politických stratégií, ktoré majú za cieľ získať okamžité politické body na úkor dlhodobejšieho dobra.
V tomto kritickom bode našej spoločnej cesty musíme spoločne hľadať lídrov, ktorí majú víziu a schopnosť inšpirovať k pozitívnej zmene, nie tých, ktorí sa uchyľujú k lacným trikom a manipulácii. Len tak môžeme vybudovať Slovensko, na ktoré môžeme byť právom hrdí – Slovensko, kde politika slúži ľuďom, a nie naopak.
Vyzývam preto všetkých občanov, aby boli bdelí, kritickí a neustúpili pred politikou strachu. Náš hlas a naše rozhodnutia formujú budúcnosť našej krajiny. Nechajme sa viesť nádejou a odvahou pri hľadaní lepšieho zajtrajška, kde pokoj a prosperita nie sú len prázdne sľuby, ale skutočné hodnoty, ktorými sa riadi náš spoločný život.
