Toto leto som strávil veľkú časť cestovaním po regiónoch Slovenska a rozhovormi s mnohými ľuďmi, najmä rodičmi. Bola to pre mňa cenná skúsenosť, za ktorú som veľmi vďačný. Ako Bratislavčan, patriaci do strednej vrstvy a človek bez detí, by som inak nevidel, ako hlboký problém predstavujú letné prázdniny pre životy mnohých rodín. Prázdniny, ktoré by mali byť časom oddychu a radosti, sa pre nich stávajú obdobím finančného stresu a neistoty.
Rodičia z nízkopríjmových domácností mi otvorene hovorili o tom, aké ťažké je pre nich zabezpečiť svojim deťom nielen dovolenku, ale aj základné potreby ako stravu a bezpečné trávenie voľného času. Pre mnohých je prístup k vzdelávacím a rozvojovým aktivitám pre deti nedosiahnuteľný, čo môže mať vážne dôsledky na budúcnosť týchto detí. Tento problém ma osobne zasiahol a ukázal mi, že zmyslom politiky je nebyť uviaznutý vo svojej bubline, ale počúvať tých, od ktorých v budúcnosti budeme žiadať dôveru vo voľbách.
No s koncom leta prichádza pre tieto rodiny ďalšia náročná výzva – príprava na nový školský rok. Výdavky na školské pomôcky, oblečenie a ďalšie nevyhnutnosti opäť zaťažujú rodinné rozpočty, ktoré už počas prázdnin boli často napäté na maximum. Pre rodičov, ktorí už tak museli šetriť na letných aktivitách, je toto obdobie mimoriadne stresujúce a mnohí nevedia, ako zvládnu pokryť všetky potrebné výdavky.
Na druhej strane, keď sledujem vládnych politikov, ktorí radi zdieľajú fotografie z regiónov, mám pocit, že ich politika v tomto ohľade hovorí niečo iné – ľudí skutočne nepočúvajú. Mnoho rodín je ponechaných napospas osudu, zatiaľ čo pomoc, ktorú by mali dostávať, sa stále zužuje. Je nevyhnutné, aby sme sa ako spoločnosť začali viac zaujímať o problémy tých, ktorí sú najzraniteľnejší, a aby sme im poskytli reálnu podporu. Tieto rodiny si zaslúžia, aby ich hlas bol vypočutý a ich potreby zohľadnené v politike, ktorá má slúžiť všetkým, nielen vyvoleným.
