O tom, že je veľmi sebecké odmietať možnosť bývania ďalším ľudom v plánovanej výstavbe na dvoch miestach na Kazanskej a na Žitavskej ulici vo Vrakuni, písal Fatura v novembrových Vrakunských listoch.
Viac o plánovanej výstavbe vo Vrakuni pozrite tu.
Sme kultúrni ľudia
a chceme bývať na aspoň trochu peknom sídlisku. Kde okrem prespania a zaparkovania auta môžeme uskutočniť aj ďalšie svoje potreby. Pre tých, ktorí slovo kultúrnosť počujú prvý krát - tie potreby sú napríklad: oddýchnuť si, stretnúť sa s priateľmi a známymi, zašportovať si, ísť von s deťmi, cítiť sa príjemne, vidieť okolo seba niečo pekné.
O nás bez nás
opäť zase rozhodli poslanci a starosta. Zdá sa, že mimoriadnu pozornosť nevenovali len výberu vhodných návrhov, ako tvrdí vicestarosta, ale aj čo najväčšiemu utajeniu týchto zmien pred obyvateľmi. Ako si mám ináč vysvetliť, že tieto plány výstavby, ktoré sa nás nemalou mierou dotknú, neboli zverejnené napríklad vo Vrakunských novinách. (Jediná zmienka sa objavila v polčasnom hodnotení plnenia programu, napriek tomu sa asi ťažko nájde občan Vrakune, ktorý by vedel o plánovanej výstavbe.) Naši zástupcovia veľmi dobre vedia, že ďalšia výstavba na našom prehustenom sídlisku sa stretáva s odporom obyvateľov, ako to bolo napríklad v ostatnom čase na Vážskej ulici. Svoje pokútne plány zverejnili až v novembri, keď už sme my obyvatelia nemohli nič urobiť - občania mohli tieto zmeny oficiálne pripomienkovať do 24.9. Nehovoriac o tom, že celý proces prípravy výstavby prebiehal na vrakunskej radnici už dlhé mesiace pred tým.
Ešte väčšie zápchy
budú výsledkom ďalšej výstavby vo Vrakuni. Mestská časť jednoducho nemá teraz dostatok ciest spájajúcich ju z centrom na to, aby tu mohli pribudnúť ďalšie desiatky áut. Že tých áut nebude toľko, aby mohli podstatne zhoršiť iritujúce každodenné zápchy? Avšak ani nikde naokolo sa nestavalo nič veľké - len po niekoľkých desiatkach pribúdali domčeky a byty, ktoré nakoniec v súhrnne spôsobili otrasnú dopravnú situáciu každé pracovné ráno a popoludnie.
Asfalt a betón
- to je môj domov. Naozaj, na vrakunskom sídlisku už nebudeme mať nič - len domy a parkoviská. V takom prehustenom sídlisku ako je naše – aj Petržalka má viac voľného priestranstva – môžu len ľudia, ktorí to nemyslia s občanmi dobre, plánovať výstavby ďalších bytov.
Nové byty priamo nad Kazanskou ulicou
Bývanie priamo nad rušnou štvorprúdovkou – to si určite žiadny developer nedá do reklamy. Ale naši vrakunskí zástupcovia plánujú výstavbu aj v ochrannom páse zelene (pri VÚB), ktorý obkolesuje väčšinu sídliska – na Kazanskej a Dvojkrížnej. Nerešpektovať tento ochranný pás si dovolila už betónová lady Lacková, keď nechala postaviť byty na Bebravskej takmer priamo nad cestu. Pani R. H., ktorá tu býva hovorí, že „hluk z tejto cesty je taký silný, že nepočuje človeka, ktorý je na druhom konci miestnosti.“ Jej päťročný syn sa už lieči na alergiu, za čo môžu mať zodpovednosť aj peľové zrná narušené výfukovými plynmi z cesty, ktorú majú pod oknami, ako tvrdia odborníci.
Zastupujú občanov alebo investorov?
Investor už overuje možnosť výstavby obytného domu na Žitavskej ulici. Ešte ani nie je schválená zmena územného plánu. Asi je na mieste celkom logická otázka: Koho zastupujú starosta a poslanci - investora alebo občanov? V Bratislave to vyzerá asi tak: developeri ukazujú prstom na každý voľný flek a občania, ktorým sa to nepáči, sú sebci.
Takže pán starosta – nie som sebec, ale kultúrny človek a chcem bývať v peknej Vrakuni.
