Bratislave pomaly dochádzajú voľné miesta na hroby. Ako najjednoduchšie sa ukazuje rozšíriť Ružinovský (teraz už Vrakunský) cintorín do nášho lesoparku vo Vrakuni. Vrakunčania by tak prišli o časť lesoparku, čo je jediná príroda v našej mestskej časti.
Vedenie mesta nevidí ako vhodné rozširovať cintorín na úkor vrakunského lesoparku, pozrite napr. článok v Sme Cintorín Vrakuňa smerom do lesoparku nerozšíria. Je tu viacero technických prekážok okrem odporu Vrakunčanov: vraj vysoká spodná voda, plynovod, prekládka lávky cez Malý Dunaj a pod.
Mesto mení územný plán, aby sa mohol cintorín rozšíriť
V skutočnosti však mesto robí potrebné kroky, aby sa cintorín rozšíriť mohol: V návrhu zmien územného plánu je aj zmena funkcie pozemkov v lesoparku tak, aby umožňovala zriadenie cintorína. Odstráni sa tak jediná právna prekážka na rozšírenie cintorína. V súčasnosti sa začína proces schvaľovania zmien bratislavského územného plánu číslo 3. Keď sa schvaľovanie začne, nebude už možné zmenu funkcie na cintorín vyňať.
Tak sa dostanú na schvaľovanie mestského zastupiteľstva spolu s rozšírením cintorína aj ďalšie zmeny, o ktoré máme vo Vrakuni mimoriadny záujem: Je to záchrana posledných verejných priestorov na sídlisku pred bytovou výstavbou. Mestskí poslanci nás vydierajú: buď zmeny neschvália a zachránime si lesopark alebo zmeny schvália a zachránime verejné priestory. Oboje už nebude možné.
Doma sme tam, kde budeme pochovaní
Nie je dobré, že sa mŕtvoly vyvážajú na jedno miesto – do Ružinovského cintorína. Nemáme jeden centrálny obchod s potravinami, jednu centrálnu škôlku, jednu centrálnu školu alebo jeden centrálny kultúrny dom. Tak by sme nemali mať jeden (alebo dva plus krematórium) centrálny cintorín.
Každá mestská časť by mala mať svoj fungujúci cintorín. Predsa doma sme tam, kde sú pochovaní naši blízki alebo kde budeme pochovaní aj my. Takto by sa vyriešil aj problém s nedostatkom hrobových miest.
Územný plán nie je pre ľudí
Územný plán je pre nás Bratislavčanov neobyčajne dôležitý. Veď koho by nezaujímalo, či mu na voľnom priestore pred domom nepostavia ďalšiu obytnú opachu.
Schvaľovanie územného plánu je hneď po voľbách najdôležitejší demokratický inštitút v komunálnej politike. Ďalšie rozhodovanie o výstavbe je len vecou úradníkov a vtedy už nepomôžu ani petície ani ľahínanie si pod bagre.
Napriek obrovskej výstavbe bytov v posledných rokoch sa pri územnom plánovaní zabudlo na hroby pre nových obyvateľov. Územný plán je robený pre developerské firmy a tie nezomierajú.
Vrakunskí poslanci odmietli rozširovanie cintorína až na druhý raz
Vrakunskí poslanci najskôr schválili uznesenie, ktorým odsúhlasili rozšírenie cintorína a teda zmenšenie lesoparku. Hlasovali tak ako je vo Vrakuni zvykom: bez ohľadu na záujem obyvateľov a čisto klientelisticky. Rozšírenie cintorína malo umožniť vlastníkom pozemkov v lesoparku vymeniť pozemky za iné v lesoparku, tak aby si mohli postaviť svojich 21 domčekov. Poslancov k takémuto kroku presvedčil vedúci stavebného úradu Petrek. Starostka Lacková vie koho si vybrala: s Petrekom môže (mohla, Petrek je chorý) uskutočňovať svoj hlavný cieľ – výstavbu bytov, kde sa dá aj nedá.
Neskôr vrakunskí poslanci odhlasovali presne opačné uznesenie, v ktorom vyjadrili nesúhlas s rozširovaním cintorína. Bolo to potom, čo občania vyjadrili svoj nesúhlas. Pomohlo aj vyjadrenie vedenia mesta, ktoré videlo viacero prekážok pri rozširovaní cintorína vo Vrakuni. Viceprimátor Budaj a niektorí poslanci z SaS sa na vlastné oči presvedčili, že rozšírenie cintorína znamená zničenie najkrajšej časti vrakunského mini-lesoparku.
Ja chvályhodné, že vrakunskí poslanci dokázali zmeniť svoj názor a hlasovať v prospech občanov. Je však hanba, že v krátkom čase hlasovali o tej istej veci úplne opačne. Nestalo sa to prvý raz.
Podrobnejšie informácie o rozširovaní Vrakunského cintorína si pozrite na blogu www.vrakuna.net.
