Je to prvý odpor časti občanov zarábajúcich si v zamestnaní, ktorí sa domôžu ústupkov od vlády. Železničiari sa nechali obabrať už dva krát. Učitelia to opäť vzdali. Preto taká neprimeraná reakcia zo strany vlády - ako keby bola vojna. Mohlo by sa ukázať, že aj občania majú moc. To sa určite nesmie stať, aj za cenu zdravia, či dokonca životov. Bolo to tak v komunizme, nie je tomu teraz inak.
Po tvrdých pravicových reformách – daňovej reforme a dôchodkovej reforme k nám prichádza ďalšia: privatizácia zdravotníctva – po tichu a bez diskusie. Nebudú nástroje, ako akciové spoločnosti podliehajúce občianskemu zákonníku udržať v štátnej moci. Opäť by to mohlo na Slovensku prejsť bez diskusie – lenže protivník je v tomto prípade príliš inteligentný. V tomto bode ukázali lekári svoju nesebeckosť – v súkromných nemocniciach by si mohli polepšiť. Avšak v súkromnom systéme zdravotníctva by sa väčšine z nás znížil zdravotný štandard. Polepšili by si bohatí, ako pri všetkých doterajších reformách.
Tí, čo frflú na platové požiadavky lekárov, nech porovnajú svoju prácu s ich prácou. Študovali tvrdo šesť rokov? Robia intelektuálne aj manuálne náročnú prácu? Musia prejaviť svoje ľudské schopnosti v kontakte s bolesťou a smrťou? Majú ohromné množstvo nadčasov? Alebo by dávali úplatky dobre zarábajúcim lekárom? Prečo má byť dokonca v stavebníctve vyššia priemerná mzda? Sú pre nás bankoví alebo telekomunikační pracovníci, ktorí majú vyššie platy, dôležitejší?
Sami lekári navrhli možnosti, kde získať peniaze na ich finančné nároky. Keď bude vláda chcieť, určite nájde prostriedky, ako spravodlivejšie prerozdeliť odmeňovanie za prácu v našej slovenskej spoločnosti. V takom prípade by však politici museli ísť proti svojim sponzorom a mecenášom. Preto je odpor lekárov aj o tom, aký charakter bude mať náš štát, či sme demokratická spoločnosť alebo štát, v ktorom vládnu peniaze, lobysti, bohatí ľudia a mocné firmy.
Podobne ako pred 22 rokmi v novembri, lekári opäť štrngajú kľúčmi, nielen od svojich oddelení ale možno aj svojich domovov, či celého Slovenska. Ak si minister s premiérkou myslí, že sa zaobídeme na Slovensku bez 2000 lekárov, tak ja si to nemyslím. Nechcem, aby ma operovali dôchodcovia, tak ako napr. učia dôchodcovia moje deti.
