Všetko, čo vyčítame Rusku, zhrnula pani I.B. vo svojej eseji Donúťme Rusko vykoľajiť sa, nech už konečne precitne. Autorka pekne postupne píše o všetkých ruských zlyhaniach.
Západný svet naproti tomu vychádza ako ten najlepší systém pre život ľudí a Rusi by sa mali spamätať a konečne zobudiť.
Podobne sa vyjadrujú aj západní mainstreamoví politici. A podporujú ich novinári zo štandardných médií.
Nikto z nich pri kritike Ruska nespomenie chyby západného sveta. Nie sú to však nejaké drobné kozmetické vady – západný systém – slobodný a demokratický – priviedol náš svet na okraj záhuby. Na riešení vlastných problémov vyspelého západného sveta stojí ďalší osud Zeme.
Máme demokraciu, ale pokiaľ?
Môžeme voliť, môžeme sa brániť na súde, máme svoje ľudské práva.
Narazíme však, keď chceme krotiť a určovať pravidlá pre veľké firmy.
Chcete na Slovensku zvýšiť dane? Ok, ale naša veľká firma odíde z Bratislavy do Turecka. Nedáte nám dostatok finančných stimulov? Fajn, tak pôjdeme do inej krajiny. Že nemáte peniaze na školstvo a zdravotníctvo? Dobre, ale našich majiteľov to nezaujíma. Chcete zastaviť otepľovanie? Ok, ale my budeme predávať ropu a autá spaľujúce benzín, pretože je to pre nás výhodnejšie.
Naša demokracia naráža na záujmy veľkých firiem a ich bohatých majiteľov. Firmy, ktoré majú obrat veľký ako je HDP európskych štátov, majú aj podobnú moc ako tieto štáty.
Veľkú moc majú Svetová obchodná organizácia, Medzinárodný menový fond, Svetová banka. My sme ich nevolili, ale naše právo je im podriadené.
Tento spôsob vládnutia potom vnucujeme aj zvyšku sveta. V krajinách, kde nie je skoro žiadna demokracia, má vplyv západných medzinárodných inštitúcii a veľkých firiem zásadný a častokrát zhubný vplyv.
Ako by tieto firmy a organizácie ani neboli súčasťou nášho vyspelého západného sveta. Ale my s nimi obchodujeme, my ich držíme pri živote, my máme podiely z ich ziskov – vo fondoch, v úrokoch, v dôchodkovom sporení, my sme im určili/neurčili pravidlá.
mnohé z týchto otázok sú v médiách často prehliadané. Mnohí z nás si možno ani neuvedomujú možné alternatívy k súčasnému systému. Úplne sme ich vytesnili. Vôbec si nevieme / nechceme predstaviť svet, v ktorom by sme úplne demokraticky vládli.
Berieme to ako nevyhnutnú súčasť globalizovaného kapitalizmu, v ktorom žijeme.
Tak isto ako Rusi pokladajú za nevyhnutné dobíjať svet svojimi prostriedkami.
Ale pani I.B. píše o Rusku:
My sme veľkí, my rozhodujeme o osude druhých podľa našich predstáv a tie presadíme, samozrejme, silou.
Tak, ako to je zakódované v ruskom fatalizme, ktorý poukazuje na lenivosť ducha: nemám chuť zmeniť samého seba, vynaložiť na to potrebné úsilie, radšej budem nútiť druhých veriť, že neexistuje vývoj,
Rusko sa nechce konfrontovať samo so sebou, uvedomiť si svoju úbohosť.
O kom vlastne píše?
Slobodné média?
IB: … princíp západných demokracií spočíva práve v slobodných médiách, … neexistujú inštrukcie zo strany vlády. (ruský človek) pobúri sa, chytí nespratníka za hrdlo, vyrabuje mu dom, spustoší miesto, kde sa zrodili poburujúce myšlienky
Naše média sú bez inštrukcií? Zo strany vlády zväčša nie. Ale máme tu iných informačných kontrolórov. Oveľa vplyvnejších a prefíkanejších.
Každý dobrý redaktor vám povie: "Čitateľ je kráľ." Avšak, kto je skutočným kráľom - čitatelia, veľkí vydavatelia, reklamní magnáti? Ako zákazníci máme moc, ale tá moc je často skrytá za ekonomickými tlakmi a pokušeniami kľukatej novinárskej kultúry.
Peniaze určujú obsah prísnejšie ako vládny cenzori. Čitatelia, majitelia a zadávatelia reklamy určujú, čo sa dozvieme a čo nie.
Pozrime sa napríklad na klimatickú krízu. Kým vedci tlčú na poplach, niektoré médiá sa rozhodli držať na uzde tieto informácie, niekedy z dôvodov komerčných, inokedy z dôvodov ideologických. Hranice medzi informovaním a komerčnými tlakmi sa často strácajú.
Nie je to len o nevedomosti. Niektoré z najväčších médií mali chvíle, keď aktívne znevažovali otázku klimatickej zmeny. A keď hovoríme o dezinformáciách, mali by sme si pamätať, že dezinformácie nie sú patentom východu alebo západu - sú všadeprítomné.
Informačný šum, ktorý vznikol v demokratickom svete aj pôsobením rôznych záujmových skupín, je taký veľký, že pravda častokrát úplne zanikne. A tak napísať pravdu v západnom svete a v Rusku má takmer rovnaký účinok. Rozdiel je snáď len v tom, že kto v západnom svete chce vedieť pravdu, má mnoho krát možnosť ju nájsť. Ale kto by chcel?
Aj my kolonizujeme (Slováci)
Každý z nás má svojho otroka. V mnohých častiach sveta existujú ľudia, ktorí pracujú za podmienok podobných otroctvu. Pracujú pre nás - šijú odevy a vyrábajú tovary, ktoré si zakúpime za nízke ceny. Títo pracujúci sú často z krajín ako Bangladéš, Vietnam, Indonézia a Čína.
Mnoho západných krajín presunulo výrobné linky do týchto krajín, kde je náklad na pracovnú silu nižší a často chýbajú zákony na ochranu pracujúcich alebo životného prostredia.
Mnohé zahraničné spoločnosti využívajú tieto nedostatky a dokonca ovplyvňovať miestne vlády, aby potlačili protesty a sociálne hnutia. V niektorých prípadoch môže dôjsť k násiliu proti protestujúcim.
Niektorí argumentujú, že tieto praktiky predstavujú novú formu kolonizácie zo strany vyspelých západných krajín. Toto je téma, o ktorej sa často nehovorí na verejnosti alebo v médiách.
Ale I.B. píše: Bude radšej pokračovať vo vraždení slobody, len aby sa nemuselo kajať, že kolonizovalo, utláčalo druhé národy.
Kniha: Bez loga (Naomi Klein) | Martinus
Projekcia je, keď ukazujeme na druhého
Ukazovať prstom na iných sa v psychológii nazýva projekcia – t.j. na iných vidíme to, čo si sami nechceme priznať. Budhisti o tom hovoria, že svet je zrkadlo, v ktorom vidíme seba. Kresťania to poznajú z kázania na hore: Pokrytec, vyber najprv brvno z vlastného oka a potom uvidíš, ako vybrať triesku z oka svojho brata.
Esej I. B. je tiež projekcia - naše chyby a nedostatky premieta na Rusko.
Jung to podčiarkuje: Zlo, ktorého sme boli svedkami vo vonkajšom svete, u susedov či susedných národov, si môžeme uvedomiť ako zlé obsahy aj našej vlastnej psyché a tento vhľad by mohol byť prvým krokom k radikálnej zmene nášho postoja k našim susedom. (Kniha: Člověk a jeho symboly (Carl Gustav Jung) | Martinus, strana 263)
Pokojne si prečítajme článok znova a všade namiesto Rusko zameňme vyspelý západný svet. A dozvieme sa pravdu. Napríklad:
Tak, ako to je zakódované v západnom fatalizme, ktorý poukazuje na lenivosť ducha: nemám chuť zmeniť samého seba, vynaložiť na to potrebné úsilie, radšej budem nútiť druhých veriť, že neexistuje vývoj,
Je to pravda, nie je? Vieme zmeniť náš kapitalistický systém? Vieme skrotiť obrovské nadnárodné korporácie? Vieme zastaviť globálne otepľovanie? Vieme žiť tak, aby sme sa pozerali s optimizmom do budúcnosti? Alebo sme to už vzdali a snažíme sa užiť si koniec?
Západný svet sa bude schopný zmeniť, keď sa na to vytvoria priaznivé podmienky, vďaka ktorým prestane odmietať existenčnú výzvu: Spoznaj sám seba.
Toto asi nepotrebuje komentár. Koľko ľudí čaká na priaznivé podmienky.
Táto odbočka od (doktríny liberálneho demokratického kapitalizmu) by totiž znamenala zánik stability, teda chaos.
(Západný svet) bude radšej pokračovať vo vraždení slobody, len aby sa nemusel kajať, že kolonizoval, utláčal druhé národy.
My (západný svet) sme veľkí, my rozhodujeme o osude druhých podľa našich predstáv a tie presadíme, samozrejme, silou.
Kto by mohol niečo namietať.
Poznámka
V žiadnom prípade neobhajujem ruský útok na Ukrajinu. Píšem o západnom demokratickom svete a nie o Rusku a Ukrajine.
Pozrite tiež: Blog N: Rusi sú zlí, my sme dobrí. Naozaj? 2/2 (dennikn.sk)
