A hľa, chrámová opona roztrhla sa na dvoje, od vrchu až do spodku ... (Mt27,51)
Čo znamená táto zvláštna udalosť, ktorá sa odohrala v okamihu smrti J.K.?
Počas niekoľkých dní pred svojou pozemskou smrťou Pán Ježiš dokončil svoje dielo a ustanovil najdôležitejšie veci svojho učenia.
Zdá sa, že v tej chvíli sa dokonca Pán Boh zmenil. Boh sa rozdvojil – na židovského a kresťanského Boha. Od tej chvíle jestvujú dvaja Bohovia. Židovský aj kresťanský Boh sú v niečom rovnakí: každý je dobrý, všemohúci, nekonečný, neohraničený, čisté svetlo a pravda. Ale predsa je kresťanský Boh odlišný od židovského.
Kresťanský Boh sa inkarnoval – oživil, znovuzrodil – v človeku. Namiesto židovského Boha, ktorý pôsobí zvonka systémom prikázaní, zákazov, pravidiel a trestov, kresťanský Boh dokonáva dielo Adama a Evy a úplne zvnútorňuje v človeku božskú vlastnosť rozpoznávať dobré a zlé. Na pomoc posiela človeku Ducha svätého – človek už nepotrebuje vonkajší zákon – zákon je zapísaný v srdci človeka a Duch Svätý pomáha človeku poznať a konať podľa tohto zvnútorneného zákona. (S týmto nebudú súhlasiť mnohí kresťanskí vykladači, ktorí tvrdia, že človek je v podstate zlý a dobré veci vie konať len na základe vonkajších podnetov. O tomto snáď v inom blogu.)
Židovský Boh umožnil, aby človek jedol zo stromu poznania, stal sa tak bohom a vedel rozoznávať dobré a zlé. Židovský Boh ale zakázal človeku prístup k stromu života. Naproti tomu kresťanský Boh otvára človeku aj prístup k stromu života a ruší smrť – snáď jedno z najnepochopiteľnejších tajomstiev Veľkej noci. Sám Ježiš Kristus je týmto stromom života, prináša odpustenie hriechov a večný život.
Kresťanský Boh - syn nám ukázal, že život bez hriechu je možný v ľudskom tele. Že boží zákon je možné dodržať aj na Zemi – nie je to len výsada Pána Boha na nebi. Na rozdiel od židovského prístupu, ktorý je postavený na mravnom zákone, ktorý je vysoko a ďaleko – nedosiahnuteľný pre človeka.
Kresťanský a židovský Boh sú rozdielni a následkom toho sú aj židovské a kresťanské náboženstvo rozdielne a žid nie je kresťan a kresťan nie je žid.
Starozákonní proroci predpovedali príchod Spasiteľa, ktorý mal obrátiť židov. Mal zmeniť židovské náboženstvo. Zároveň ale proroci predpovedali tiež, že židia Spasiteľa nepríjmu – kameň, ktorý stavitelia zavrhli, sa ukázal byť kameňom uholným. Na Zemi počas pôsobenia J.K. nastáva tento boj – židia sú postavení pred dilemu – prijať toto nové učenie alebo ho neprijať.
Dianie na Zemi má svoj obraz aj v metafyzickej rovine a naopak. Je možné, že aj Boh bojuje medzi dvomi koncepciami – židovskou a kresťanskou. Vyvrcholenie nastáva pri smrti Pána Ježiša, kedy sa Boh s konečnou platnosťou rozdvojil na dvoje. Okrem ďalekosiahlych následkov na ďalší duchovný rozvoj ľudstva to odniesla aj chrámová opona.
Pán Ježiš počas svojho pôsobenia cieľavedome zakladá nové náboženstvo. Formálnym znakom sú nové sviatky – pán Ježiš ruší židovské sviatky a nastoľuje tie svoje – nenalejete nové víno do starých mechov. Nové náboženstvo má aj nový obsah – Pán Ježiš nám tento nový obsah ukázal svojim učením a pôsobením. Nový obsah nám ukazuje Pána Boha – Otca – lebo ja som v Otcovi a Otec je vo mne. Ukazuje nám nového Boha, ktorý sa ukázal byť nezlučiteľný so židovským Bohom. Nové náboženstvo prináša ja iného Boha, respektíve naopak – iný Boh prináša nové náboženstvo prostredníctvom svojho Syna.
Počas posledných pozemských dní Pán Ježiš vykonáva ešte tie najpodstatnejšie akty svojho pôsobenia. Tie, ktoré sa nemohli udiať skôr. Až vo vrcholne vypätej atmosfére zabitia Boha a jeho zmŕtvychvstania sa udejú veci, ktoré by sme inak nepochopili a neprijali. Nástup nového Boha spolu s definitívnym založením nového náboženstva nastali práve v okamihu smrti Pána Ježiša.
Iné interpretácie si môžete prečítať napríklad tu:
https://www.gotquestions.org/Slovencina/chramova-opona-roztrhnuta.html
