Podpísali ste ju? STOP STRATEGICKÉMU NÁVRHU VETERNÝCH PARKOV NA SLOVENSKU. Alebo tu: PETÍCIA ZA SLOVENSKO BEZ VETERNÝCH PARKOV
Petície sú pri argumentovaní veľmi stručné. Viac argumentov nájdeme na stránke jedného z organizátorov: ZA PRAVDU o veterných parkoch.
Poďme sa pozrieť, čo tvrdia:
„SLOVENSKO objektívne žiadne veterné parky nepotrebuje“
Vraj „Vo výrobe elektriny sme plne SEBESTAČNÝM štátom, s úplne pokrytým podielom tzv. zelenej energie.“
Budúcnosť, ktorá nás čaká, je prechod na elektrickú dopravu. EU si za týmto cieľom ide a nevyhneme sa tomu. Ak chceme zastaviť otepľovanie, musíme už robiť všetko, čo je v našich silách – aj prestať spaľovať fosílne palivá v doprave.
Prechod Slovákov na elektrickú dopravu si bude vyžadovať asi 10 TWh ročne. Pre porovnanie: celková hrubá spotreba elektriny SR bola v roku 2024 27,334 TWh. Takže úplná elektrifikácia cestnej dopravy by mohla zvýšiť spotrebu elektriny približne o 30 až 45 %.
Vláda počíta s navýšením výroby elektriny z vetra na 1,5 TWh do roku 2030.
„Slovensko má dosť elektriny“ môže byť pravdivé dnes, ale nie je dobrý argument proti plánovaniu nových zdrojov. Elektrifikácia dopravy, vykurovania a priemyslu môže spotrebu výrazne zvýšiť. Samotná elektromobilita môže znamenať potrebu približne jednej tretiny dnešnej slovenskej spotreby elektriny navyše.
Elektromobilita by mohla pomôcť aj so stabilizovaním siete – samotné elektromobily by mohli spoločne fungovať ako veľká baterka na ukladanie energie v čase, keď sa nepoužívajú – a šoféri môžu na tom zarobiť. Takéto systémy (Vehicle-to-Grid) sa už testujú v praxi.
Vládna stránka prináša niektoré dôležité informácie: Slovensko zaostáva za susedmi vo využívaní veternej energie.
„Veterné parky sa zatvárajú vo Švédsku, v Nórsku, ...“
Autor vyvoláva dojem, akoby štáty ustupovali od veternej energii.
Aká je však pravda?
V EU sa vyrába z vetra priemerne 18 % elektrickej energie. V Španielsku 20 %, Dánsku 60 %. Inde vo svete: v Číne 11 %, USA 10 %, Texase 22 %, Indii 6 %. To sú údaje za rok 2025. V Nemecku sa v roku 2024 vyrobilo 31,5 % elektriny z vetra. Veterná energia sa tak stala najdôležitejším zdrojom energie v domácej výrobe elektriny.
V Rakúsku sa vyrába 12 % energie z vetra. Z obnoviteľných zdrojov sa vyrába 75 – 88 % energie – vodná, veterná, slnečná.
Časť z veternej energie sa vyrába mimo pevninu na mori – je to však iba časť. Vrtule majú rozmiestnené po svojich krásnych krajinách.
Áno, niektoré projekty v týchto krajinách boli pozastavené alebo zrušené kvôli odporu obyvateľov. Ale nie je pravda, že Európa cúva od veternej energie kvôli zdraviu a katastrofálnym následkom.
Na Slovensku je podiel veternej energie na mixe približne 0 % - spolu 4 vrtule. Z obnoviteľných zdrojov vyrábame asi 20 % energie – voda, slnko.
Slovenská republika je extrémne závislá (90 %) od dovozu primárnych energetických zdrojov. Všetko jadrové palivo sa dováža (zatiaľ z Ruska, ale asi sa to mení), 100 % ropy sa dováža, vlastná ťažba zemného plynu je na Slovensku veľmi obmedzená, ale viac ako 98 % sa tiež dováža. Ťažilo sa hnedé uhlie, ale jeho ťažba bola ukončená v roku 2023. Aj čierne uhlie sa musí v plnej miere dovážať. Hlavnými vlastnými zdrojmi sú preto voda (riečne priehrady) a drevo (biomasa).
Závislosť na dovoze primárnych zdrojov energie prináša pochopiteľne mnoho problémov. Diverzifikácia zdrojov a znižovanie dovoznej závislosti má svoju logiku.
Otázka dnes skôr nestojí tak, či veternú energiu úplne odmietnuť, ale skôr: kde turbíny stavať, koľko ich stavať, ako kompenzovať obce, aké majú byť odstupy, ako ochrániť prírodu.
„V západnej Európe bola pôvodne vzdialenosť od obydlí 100 násobkom výšky“
Tvrdenie o „100-násobku výšky“ nie je pravdivé ako všeobecné pravidlo v západnej Európe. To je veľmi prehnané.
Reálne odstupy v Európe bývajú približne: 500 m až 1500 m, podľa krajiny, hluku, veľkosti turbíny a miestnych pravidiel.
Napríklad:
Nemecko: často okolo 1000 m, Bavorsko malo známe pravidlo „10H“ — vzdialenosť 10× výška turbíny. Pri 200 m turbíne teda asi 2 km. Ale aj to bolo považované za veľmi prísne a neskôr sa zmierňovalo.
Poľsko: kedysi veľmi prísne pravidlo 10H, neskôr zmiernené približne na 700 m.
Dánsko: odstup závisí od hluku a výšky, typicky rádovo stovky metrov až okolo 1 km.
Francúzsko: minimum 500 m.
Rakúsko: líši sa podľa spolkovej krajiny.
Takže 3 km nie je bežný európsky štandard, a už vôbec nie „pôvodných 100 násobkov výšky“.
„Vrtule spôsobujú vibro akustické ochorenie“
Existujú štúdie a články, ktoré „vibroakustickú chorobu“ spomínajú, ale nejde o všeobecne uznanú diagnózu v medicíne ani o vedecky pevne potvrdený syndróm spôsobovaný veternými turbínami.
To je dôležitý rozdiel.
Mnohé aktivistické stránky pracujú spôsobom: „existujú štúdie“ → teda „je to dokázané“, ale veda takto nefunguje.
V skutočnosti: existujú jednotlivé práce alebo autori, ktorí hypotézu podporujú, ale veľké systematické prehľady a zdravotnícke autority zatiaľ nepovažujú dôkazy za dostatočné.
Napríklad rozsiahly prehľad z roku 2021 priamo uvádza, že vibroakustická choroba „nie je uznávaná v medicínskom svete“.
To ale neznamená, že ľudia si všetko vymýšľajú. Avšak neexistuje presvedčivý dôkaz o špecifickej vibroakustickej chorobe z veterných turbín.
„Dochádza k enormnému vysušovaniu v okolí pár sto metrov od parku“
Dramatické formulácie, akoby veterné farmy vytvárali takmer púštne podmienky sú ďaleko od toho, čo dnes vieme spoľahlivo preukázať.
Tvrdenie o „enormnom vysušovaní pár sto metrov od parku“ by vyžadovalo veľmi silné a opakovateľné dôkazy — tie momentálne neexistujú.
Lokálne wake efekty za turbínou existujú, ale predstava, že by veterné parky zásadne „vysávali vlhkosť z krajiny“, nie je podporená hlavným prúdom klimatológie.
Známa štúdia v Texase zistila približne oteplenie nočných povrchových teplôt asi o 0,5–0,7 °C v oblasti veľkých fariem. Nešlo však o „globálne otepľovanie od turbín“, ale o redistribúciu tepla v prízemnej vrstve atmosféry. Oteplenie – nie ochladenie ako sa tvrdí na stránke autora petície.
„Uvoľňovanie nebezpečených chemických látok v objeme 3-6,5 kg z listu ročne“
Niektoré odhady hovoria o takýchto množstvách opotrebenia povrchu lopatiek. Toto tvrdenie má pravdepodobne reálny základ v jednom technickom probléme — erózii lopatiek — ale spôsob, akým je prezentované, je veľmi zavádzajúci.
Tvrdenia typu: „uvoľňujú toxické látky“, „chemické zamorovanie krajiny“, bez porovnania množstiev a rizika sú veľmi manipulatívne.
Pre predstavu: Pneumatiky áut patria medzi najväčšie zdroje mikroplastov v Európe — rádovo státisíce ton ročne. V porovnaní s tým je erózia lopatiek veterných turbín zatiaľ veľmi malý zdroj.
Navyše energetický systém vždy niečo zlé produkuje:
uhlie → popol, SO₂, ortuť, CO₂,
ropa → emisie a úniky,
jadro → rádioaktívny odpad,
soláry → chemikálie pri výrobe, zaberanie pôdy
veterné turbíny → kompozity, erózia lopatiek.
Seriózna debata je o porovnaní dopadov, nie o predstieraní, že jedna technológia je „absolútne čistá“ a druhá „toxická katastrofa“.
Autor petície – jogín Daniel Slobodan Máčovský
Spôsob argumentácie a práca s faktami autora petície sú predmetom kritiky aj v iných článkoch: Daniel Máčovský, prvý slovenský samozvaný swami.
