Hneď som sa snažil komunikovať s pracovníkmi oddelenia zelene na Magistráte. Nedočkal som sa však ochoty riešiť nešťastnú výsadbu. Bol som ochotný napísať aj primátorovi. Nakoniec mi pomohla jedna zo zástupkýň primátora, ktoré som nakoniec oslovil, neviem ktorá, pani Štasselová alebo pani Kratochvílová.
Až potom sa pohla dopredu komunikácia s oddelením zelene. Výsledkom ťažkej a dlhej komunikácie bolo, že nám presadia 3 z asi 12 stromov. To sa nakoniec aj stalo.
Pracovníci oddelenia zelene mi niekoľko krát povedali, že sme urobili chybu pri sadení stromov. Okrem toho, že nevedeli, čo hovorili, sa aj mýlili. Vôbec som nemal pocit, že ja som ich zákazník, t.j. jeden z tých, pre koho stromy sadia a že aj ja ich platím svojimi daňami. Komunikácia s nimi bola jednoduchá tristná.
Tu sú moje hlavné výhrady voči výsadbe:
Táto výsadba vôbec nerešpektuje už hotové projekty sadových úprav, ktoré tu boli pripravené mestskou časťou spoločne s obyvateľmi. (Píšem stále v prítomnom čase, pretože aj zvyšok z 12 stromov je zle zasadený)
Zasadené stromy podstatne znehodnotili verejný priestor, ktorý tu už 2 desaťročia budujeme. Výsadba bola urobená bez diskusie s miestnymi obyvateľmi, akoby by sme boli nesvojprávni.
Stromy sú zasadené zle, v zlej pôde, niektoré nemajú šancu na prežitie, sú to vyhodené peniaze.
Ide o vnútroblok na Bebravskej ulici vo Vrakuni medzi vchodmi Bebravská 5 a Bebravská 9.
Nerešpektovali vôľu miestnych ľudí
Toto je projekt sadových úprav, ktorý je pre tento blok stále platný. Projekt bol vytvorený ešte nebohou starostkou Lackovou, jej vedúcou oddelenia životného prostredia, mnou a ďalšími kolegyňami z občianskeho združenia Náš zelený domov. Projekt sme nechali pripomienkovať aj všetkým obyvateľom, ktorí tu bývajú. Nie je jednoducho možné, aby Magistrát takýmto tvrdým spôsobom zničili čo vzniklo demokratickým spôsobom. Vo vnútrobloku sme si sami zasadili stromy. Celkovo sme na výsadbu aj vo vedľajšom vnútrobloku minuli vlastných 9000€ - viac ako polovicu stromov, ktoré tu rastú, sme zasadili sami, bez pomoci mestskej časti.
Jestvuje aj plán výsadby pre zvyšnú časť vnútrobloku. Plánik vznikol na základe petície občanov a dlhoročných občianskych aktivít, ktoré tu žiadali výsadbu zelene a prípravu priestorov na oddych.
Poškodili kvalitný verejný priestor
Na základe intenzívnej spolupráce obyvateľov s miestnym úradom vznikol veľmi kvalitný verejný priestor, aký sotva nájdete inde v Bratislave. Chodia tu mamičky a oteckovia s deťmi, v čase príjemného počasia tu môžete napočítať až vyše 70 ľudí. O tom, čo je verejný priestor zdá sa, že nemajú na Magistráte veľkú predstavu – je to vidieť aj z dokumentov Metropolitného inštitútu. Tunajší verejný priestor vznikol vďaka spolupráci a veľmi kvalitného projektu. Necitlivý spôsob, akým ste tu Magistrát zasadil stromy, toto jednoducho ničí.
Pozrite aj blog: Ako sme si vybudovali pekný vnútroblok
Stromy nerešpektujú projekt a likvidujú lúčku
Stromy číslo 1 a 2 na tomto mieste vôbec nemajú byť. Nie je to podľa projektu sadových úprav. Okrem toho to ničí tento priestor, keďže toto je miesto – lúčka, kde môže deti voľne behať. Takýmto spôsobom urobili z vnútrobloku les a bezohľadne zničili verejný priestor.
Strom č. 1 nemôže byť zasadený v blízkosti stromu č. 4: Strom č. 4 je hrab, ktorý narastie do veľkej výšky a bude sa biť zo zasadeným stromom č. 1.
Poznámka: Strom 1 nakoniec Magistrát presadil preč.
Strom č. 2 nemôže byť zasadený v blízkosti stromu č. 5: Niekto zasadil v zadnej časti pozemku stromy číslo 5, čo sú jedlé gaštany a teda veľké stromy, opäť si budú konkurovať zo stromom číslo 2. Ten kto tu zasadil stromy číslo 5 ich zasadil pekne na okraj pozemku a tým rešpektoval charakter toho územia – to, čo sa nepodarilo pracovníkom Magistrátu napriek tomu, že sú za to platení a nehovoriac o tom, s akými predstavami o tvorbe verejných priestorov prichádzal pred voľbami súčasný primátor.
Zle zasadené stromy
Stromy zasadené v druhej časti vnútrobloku nemajú veľkú šancu prežiť alebo nebudú dobre rásť: sú to stromy 11 – 19. Sadili sme tam stromy, museli sme ich odtiaľ presadiť preč – prežili len vďaka intenzívnemu polievaniu a nemali skoro žiadne prírastky. Pod 10-20 cm návažkou zeminy je tvrdá, nepriepustná štrková vrstva, ktorá siaha minimálne do hĺbky 1m. Stromy nemajú žiadnu šancu dostať sa koreňmi k spodnej vode. Samozrejme nebudú mať žiadne živiny, ktoré by mohli využiť pre rast. Keď sme nedávno sadili stromy v tejto časti vnútrobloku, elektrickým kladivom sme rozbíjali spevnené pozostatky po stavbároch a veľmi namáhavo sme kopali jamy až do hĺbky 1m, aby sme aspoň ako-tak zabezpečili, že rastliny prežijú. Ide o kríky na okraji a jeden strom v rohu pri ceste.
Firma, ktorú vybral Magistrát na sadenie stromov, odviedla dosť zlú prácu: Každý odborník by vás jednoducho upozornil, že je tu zlá pôda a stromy v nej jednoducho rásť nebudú. Neviem akú záruku dáva firma na zasadené stromy – je možné, že ich udržia rok dva polievaním pri živote, ale potom proste stromy rásť nebudú. A stromy sa jednoducho takto nesadia – je potrebné vykopať podstatne väčšie jamy a dať im dostatok dobrej pôdy a zásobu živín. Treba miesto pripraviť na to, že tam budú stromy rásť niekoľko desaťročí alebo storočí. O zlej údržbe zelene nechcem teraz písať.
Vysychajúci platan:
Strom ničí športovisko
Strom 12 ste zasadili na mieste, kde je naprojektované športovisko – to je lúčka na rôzne hry. Toto miesto naozaj využívajú rodičia s malými deťmi a kopú si tu loptu alebo robia iné pohybové aktivity. Týmto stromom Magistrát tento priestor šmahom ruky zničil. Pri tom, ak tu chce silou mocou sadiť, stačilo posunúť strom o 2 metre ďalej a mohlo byť zachovaná lúčka na športovanie – nikoho by to nič nestálo, stačilo spolupracovať s obyvateľmi. V tomto prípade je naozaj vidno úplne zbytočnú necitlivosť, s akou bola táto výsadba urobená.
Poznámka: Strom 12 nakoniec Magistrát presadil preč.
Podobne stromy číslo 11 a 13 ste Magistrát zasadil tak, že obmedzujú športovú lúku, ktorá tu je. Aj v tomto prípade stačilo stromy posunúť. Ale posunutie proste nie je dobré z toho pohľadu, že je to potom prehustené stromami a vzniká tu les namiesto verejného priestoru.
Strom zasadený tam, kde si deti kopú loptu
Poznámka: Tento strom nakoniec Magistrát presadil preč.
Strom číslo 14 tiež bráni športovaniu – aj tu si deti zvyknú kopať loptu. Okrem toho degraduje toto pekné zákutie, ktoré tvorí dvojica prunusov nigra číslo 20 spolu s lavičkou. Ak by mal krajinný architekt, ktorý vraj túto výsadbu nakreslil, trochu citu pre sadové úpravy, tak proste tu sa už žiadny strom nemôže dať. V blízkosti je aj japonský javor acer palamtum Bloodgood číslo 21 a prunus serrulata Kanzan číslo 22, všetko veľmi krásne solitéry – ďalší strom sa tu už jednoducho nezmestí.
Poznámka: Strom 14 nakoniec Magistrát presadil preč.
Kam krajinnému architektovi padla ceruzka
Stromu 15 – 19 sú tu s prepáčením za výraz, nabáchané bez ladu skladu, bez akéhokoľvek citu a zmyslu pre sadové úpravy a bez ohľadu na využitie priestoru obyvateľmi. Treba tu jednoducho rešpektovať projekt, ktorý je pripravený a prípadne, ak ho chcel Magistrát zmeniť, tak mal pripraviť nový projekt v spolupráci s miestnymi obyvateľmi.
Tu sú nejaké nápady, čo pekné by tu mohlo byť: Na mieste číslo 23 by sa hodil jeden veľký listnatý strom; mohli by tu byť malé ovocné stromy, aby aj mestské deti vedeli, odkiaľ pochádza ovocie; stromy by mali vzniknúť v kombinácii s lavičkami; stromy by mohli lemovať cestu a chodníky; pri okrajoch by mohli byť kríky – kopec skvelých nápadov, bohužiaľ len nápadov.
Toto je projekt sadových úprav pre túto časť:
Participácia
Magistrát sa vyhovára, keď tvrdí, že nevedeli o projektoch sadových úprav, ktoré vypracovala mestská časť – stačilo, aby výsadbu prediskutovali s obyvateľmi, a niekto by ich na projekty upozornil – určite ja.
Magistrát sa správa k obyvateľom podobne ako družstevníci ku kravám (nie je to prehnané prirovnanie). Ani družstevníci sa kráv nepýtajú, ako im majú usporiadať a zariadiť priestor, v ktorom žijú. Rovnako postupuje aj Magistrát pri výsadbe stromov.
Participácia je hitom v demokratických samosprávach. Je predsa úplne samozrejmé, že obyvatelia sa zúčastňujú na príprave okolia svojho bydliska. Len tak sa môžeme cítiť na sídlisku ako doma.
Zeleň okolo našich domov je náš verejný priestor, kde by sme mohli tráviť čas. Obyvatelia majú predstavu o tom, ako by chceli tráviť čas pri svojich obydliach. Dobre vedenou participáciou je možné dosiahnuť mnohé zisky.
Toto sa nedeje. Pracovníci oddelenia zelene na Magistráte nevedia veľa o participácii. Netušia, čo sú to verejné priestory.
