Podrobnosti o odvolaní trnavského biskupa si môžete prečítať v knihe od Marie Vrabcovej Róbert Bezák Vyznanie. Sú to vyjadrenia jednej strany – odvolaného biskupa. Vyjadrenia z opačnej strany sú tu Kniha: Róbert Bezák - Pravda o odvolanom arcibiskupovi (Šebastián Labo) | Martinus, má tam 338 hodnotení, už tie sú zaujímavé.
O druhej strane nie je aj tak čo písať – nikdy svoje odvolanie poriadne oficiálne nevysvetlila, ale hlavne nedokázala. Prišli rôzne vágne obvinenia, ktoré ale cirkev nepodložila skutočnými argumentmi.
Kto sa upíše katolíckej cirkvi, nemal by sa čudovať takémuto jednaniu
R.B. opisuje ako ho cirkev zbavila funkcie trnavského biskupa. Odvolanie bolo bez uvedenia dôvodu. Šírili sa rôzne nepravdivé ohovárania. Na Slovensku sa ho zastal snáď len jeden kňaz. Biskupi sa od neho odvrátili, pápež neodpovedal.
Čo sa však dá iné čakať od katolíckej cirkvi, kde je najvyššou zásadou poslušnosť, a neposlušnosť sa prísne trestá, kde sa nediskutuje, ktorá je netransparentná, nedemokratická a kde vládnu jedine muži?
Preto, kto vstúpi do tejto ustanovizne musí čakať, že aj v jeho prípade bude cirkev postupovať podľa rovnakých temných zásad.
R.B. veľa píše o Jánovi Sokolovi, predchádzajúcom trnavskom biskupovi. O tom, ako odhaľoval netransparentné narábanie s peniazmi v trnavskej arcidiecéze. O tom, ako postupne vychádzalo najavo, aké všelijaké účty mal Sokol založené, aj súkromné. A R.B. píše aj o možnom korumpovaní kňazov, zaväzovaní si ich prideľovaním netransparentných peňazí.
Zaujímalo by ma, koľko storočí uplynie, kým katolícka cirkev zverejní svoje financie cez transparentné bankové účty. Pretože cirkev narába aj s peniazmi štátu a veriacich. Kedy napr. budeme vidieť, čo sa deje s peniazmi, ktoré sa vyzbierajú do zvončeka?
A to mám pán B. veľké šťastie, že sa toto nestalo pred 300 rokmi – to by sa hneď našla nejaká čarodejnica, ktorá by po neľudskom mučení katolíckou inkvizíciou udala biskupa ako spolupracovníka pri paktovaní s diablom. A obaja by skončili na hranici, ak nie aj tí, ktorí biskupovi podali pomocnú ruku alebo vyjadrili podporu.
Rozvod
R.B. prežíval svoje odvolanie veľmi ťažko – doslova sa mu zrútil svet. Snáď ho už najväčšie bolesti z odvolania prešli po vyše desiatich rokoch.
Biskupa odvolali 2. júna 2012. V knihe, ktorú som spomenul vyššie, ktorá vyšla rok po odvolaní, je R.B. plný bolesti. Neustále sa vracia k svojmu odvolaniu, aj keď sa redaktorka pýta niečo iné.
Príznaky, ktoré R.B spomína, veľmi pripomínajú to, čo prežívajú ľudia po rozvode. Často stav po rozvode označujú ako malú smrť.
Je to obdobie plné bolesti, poníženia, nepochopenia, straty sebavedomia. Presne toto spomína R.B.
Podobné pocity prežívame aj pri bežnom rozchode muža a ženy, nemusí ísť ani o rozvod. Muži vtedy prežívajú úplnú prehru.
Avšak rozchod muža a ženy je bežná vec, deje sa často, prijímame ho ako normálnu súčasť života. To nám pomáha prežiť toto obdobie – smútok a bolesť. Je množstvo pesničiek o skončení mužsko-ženského vzťahu: Keď odchádzajú lásky, treba smiešne veriť, že chcú naspäť prísť.
Naproti tomu pri odvolaní biskupa, ktoré sa bežne nedeje, ba dokonca prípad R.B. je úplne výnimočný, nemá asi žiadnu obdobu, je R.B. na túto situáciu úplne sám a nemôže sa oprieť o ľudí s podobnými skúsenosťami. Ako sám píše, jedinou oporou mu zostáva pán Ježiš, ktorého vlastná židovská cirkev nielen vylúčila, ale rovno ukrižovala.
Múdri muži a ženy sa však na rozchod pripravujú – a to tak, že sa oddávajú naplno životu. Zostať sám doma bez priateľov a obohacujúcich činnosti, a dokonca bez práce, sa nemusí dať prežiť. Preto láska k životu je dôležitá pre vzťah muža a ženy.
Okrem toho láska k životu je dôležitý predpoklad na to, aby sa muži mohli uchádzať o ženu, a samozrejme naopak, aby boli ženy príťažlivé pre mužov. Navyše sebestačnosť je nevyhnutná na dobrý vzťah medzi mužom a ženou.
V ohľade lásky k životu to mal odvolaný biskup dosť ťažké. Pretože láska k životu sa v kňazstve nenosí – na programe je poslušnosť a odriekanie. Odvolaný biskup veľa píše o odriekaní si svetských radostí a o hľadaní hranice medzi svetským a sakrálnym. Našťastie na druhej strane mal R.B. výnimočne rád život a aj si trochu doprial – športoval, chodil do telocvične, stretával sa s ľuďmi, napr. na Pohode, viedol celkom zaujímavý život.
Cirkev ako žena
To, že sa biskupov rozkol s katolíckou cirkvou podobá rozchodu muža a ženy v tom, ako to prežíva R.B., ma privádza na myšlienku:
Cirkev funguje ako žena.
Cirkev je pre kňazov manželka, frajerka, partnerka, osudová žena. Cirkev dáva kňazom všetko, čo dávajú ženy mužom: naplnenie hlbokej blízkosti a jednoty vo dvojici.
Samozrejme, okrem telesnosti.
R.B. sa nevedel dovolať od cirkvi morálky a spravodlivosti. Ale vzťah medzi mužom a ženou je mimo morálku a spravodlivosť. Ženy dokážu žiť s morálne úhonnými mužmi a platí to presne aj naopak.
To by vysvetľovalo, prečo cirkev vôbec nereagovala na volanie R.B. po dodržiavaní morálky a spravodlivosti. Pri rozchode muža a ženy morálka a spravodlivosť nemá čo hľadať. Žena nechá muža jednoducho preto, že sa jej prestal páčiť. Zdá, že úplne rovnako konala katolícka cirkev v prípade odvolania.
Za ženícha sa označil už sám pán J.K. v Mk2,19: Ježiš im povedal: "Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť. … „
O neveste hovorí Ján Krstiteľ, keď hovorí o pánovi Ježišovi (Jn3,29): Ženích je ten, kto má nevestu. Katolícka cirkev vysvetľuje, že nevesta tu znamená cirkev.
Cirkev ako nevesta sa spomína aj v Pavlovom liste efezanom (5,31-32): Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi.
Zaujímavé je, že aj Ján Krstiteľ aj Svätý Pavol spomínajú cirkev ako nevestu. Obaja si pre seba vybrali celibát – život bez ženy. Nevedomky potom možno preniesli ženské veci na cirkev. Svätý Pavol pravdepodobne ako prvý zaviedol dogmu o cirkvi ako neveste Kristovej.
Cirkev ako nevesta sa spomína aj v tomto dokumente Dokumenty Katolíckej Cirkvi (kbs.sk), s. 796: Jednota Krista a Cirkvi, hlavy a údov tela, zahŕňa v sebe aj rozlíšenie oboch v ich osobnom vzťahu. Tento aspekt sa často vyjadruje obrazom ženícha a nevesty.757 Tému o Kristovi ženíchovi Cirkvi pripravili už proroci a ohlásil ju Ján Krstiteľ.238 219 Sám Pán sa označil za "ženícha". V tomto dokumente sa tiež cirkev často spomína ako matka.
Cirkev je teda nevesta Kristova.
Zdá sa však, že cirkev funguje aj ako nevesta pre kňazov. Ukazuje to aj rozprávanie R.B.
Ak sa náhodou kňaz nejako znepáči cirkvi, cirkev ho ako žena s mrazivým chladom odvrhne. A zároveň to žensky považuje za normálne a priateľské.
Kňazi a cirkev tvoria jedno telo. Nemôže to byť vzťah mužov k mužovi, pretože by išlo o homosexualitu a to je neprijateľné. Preto musí mať cirkev ženskú podstatu.
Ako môže organizácia, v ktorej o všetkom rozhodujú muži, a kde takmer všetko dôležité robia muži, mať ženské vlastnosti?
Mám takéto vysvetlenie: Kňazi musia v cirkvi používať veľa mužskej energie. Toto sú mužské vlastnosti: poslušnosť, sebaovládanie, odriekanie, snaha o dokonalosť, presnosť, racionalita, spolupráca, schopnosť vytvárať spoločenstvá.
Potom si muži kompenzujú nadbytok použitej mužskej energie tak, že svoju ženskú energiu vkladajú do fungovania cirkvi. Pretože aj muži majú v sebe kúsok ženy. Samozrejme, nemôže to byť plnohodnotná ženská energia.
Cirkev ako zástupný objekt pre ženu však asi nie je dané od Boha – pán Ježiš, zdá sa, nestanovil niečo takéto. Preto má veľký zmysel pýtať sa, či je to správne.
Celibát
Celibát je veľmi kontroverzná vec v katolíckej cirkvi.
Myslím, že kňazi musia používať veľké množstvo energie na ovládanie svojho sexuálneho pudu. Veď aj pán Ježiš hovorí, že nie každému je možné vzdať sa ženy pre službu Bohu.
Samozrejme táto energia spotrebovaná na krotenie telesnosti musí potom kňazom chýbať inde. Dá sa to napr. počuť, keď rozprávajú niektorí katolícky kňazi, hlavne starší, napr. na rádiu Lumen, že ich reč nie je plynulá, priezračná, čistá.
Okrem toho, zakážte človeku niečo principiálne dôležité, napr. sexuálny pud, a vybudujete v ňom silný pocit viny. Človeka s trvalým pocitom viny môžete potom dokonale ovládať. Je možné, že celibát je príčinou toho, že poslušnosť je najvyššia hodnota v katolíckej cirkvi.
Ale myšlienka, že cirkev funguje ako žena pre mužov, by mohla čiastočne vysvetliť opodstatnenosť celibátu.
Cirkev ako žena si žiarlivo stráži svojich mužov a nedá ich iným ženám.
Okrem toho, ak kňaz už jednu ženu má – cirkev, potom by láska k inej žene bola neverou, so všetkými následkami.
Preto celibát môže mať toto svoje opodstatnenie.
R.B.
Považujem za veľmi prínosné to, že R.B. úprimne a otvorene popísal, čo prežíval po svojom odvolaní. Vďaka tomu máme vzácnu príležitosť nazrieť do duše kňaza a do tajných zákutí katolíckej cirkvi.
R.B. takto koná svoju významnú kňazskú misiu aj po svojom odvolaní.
Náročky som tu nepoužil citáty z knihy na podporu svojich tvrdení, aby som tu nevyťahoval dôverné informácie o R.B. Kto ma záujem, môže si knihu prečítať a skúsiť pohľadať, či v knihe nájde miesta, ktoré potvrdzujú tvrdenia v tomto blogu.
