Chcel by som sa zastaviť len pri začiatku.
Otče
Pán J.K. prináša svojou vykupiteľskou smrťou novú kvalitu do našich životom – stávame sa adoptívnymi božími deťmi.
To buduje nový blízky vzťah medzi nami a Bohom. Už nie sme otrokmi, ktorí slepo poslúchajú príkazy. Poznáme svojho Otca a on pozná nás. Tento vzťah je založený na láske rodiča a dieťaťa.
V Janovom evanjeliu (1:12-13) sa píše: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo veria v jeho meno, ktorí sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha.“
Napríklad v Janovi 20:17 po svojom zmŕtvychvstaní hovorí Márii Magdaléne: „‚Choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k svojmu Otcovi a vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a vášmu Bohu.‘“
Najpriamejšie J.K. vyjadruje tento vzťah v modlitbe Otče náš.
ktorý si na nebesiach
Je úplne zásadné, aby sme oddelili nášho nadpozemského Otca od otca pozemského.
Preto je v modlitbe vyslovene povedané, že sa modlíme k otcovi, ktorý je na nebesiach.
Oddelenie sa od rodičov je v našich životoch úplne podstatné. Bez tohto oddelenia nemáme lásku, nepoznáme pravdu a žijeme len málo.
Podľa psychológov sa náš vzťah k Bohu podobá nášmu vzťahu k rodičom. Ak Boha odmietame, v hĺbke vo svojom vnútri odmietame svojich rodičov. Ak Boha nekriticky prijímame, máme asi stále detinský nekritický pohľad na svojich rodičov.
Ak máme vyriešené vzťahy s rodičmi, aj náš vzťah s Bohom môže byť slobodný, či už teistický alebo ateistický.
Podľa Junga sú rodičia prvými ľuďmi, ktorých zbožňujeme – ako deti sme na nich životne závislí, oni sú mocní a všetko vedia. Toto zbožňovanie v nás pretrváva až do dospelosti a v určitej miere možno až do smrti (našej). Je to tabu, o ktorej nechceme a hanbíme sa hovoriť.
Je dôležité, aby toto zbožňovanie na rodičoch nezostalo. Preto majú dôležitú úlohu krstní rodičia (ak fungujú), ktorí preberajú na seba časť tohto infantilného vzťahu, tým ho oslabujú a umožňujú tak deťom ľahšie sa oddeliť od svojich rodičov. V angličtine sa dokonca krstní rodičia nazývajú God’s father a God’s mother.
Toto je tiež príklad, aký hlboký zmysel majú cirkevné inštitúty, v tomto prípade krstní rodičia. Odmietaním cirkvi sa zbavujeme mnohých dobrých vecí, ktoré by nám pomohli žiť plnohodnotný život.
No a samozrejme, náboženstvo a viera je tu aj na to, aby nám pomohlo opustiť svojich rodičov, napr. aj tým, že sa pomodlíme Otče náš a naše zbožňovanie prenesieme tak, kam patrí – do nadpozemskej sféry.
náš
Ako sa modlíte?
Pane Bože, urob pre mňa? Pane Bože, požehnaj mi... alebo mojim...? Pane Bože, ďakujem ti?
Alebo: Pane Bože, urob pre nás? Pane Bože, požehnaj nám... alebo našim...? Pane Bože, ďakujeme ti?
Pán J.K. nás učí modliť sa v množnom čísle. Nemáme sa modliť za seba a za svoje rozšírenie – svoju rodinu. Máme sa modliť za ľudí, aj cudzích.
Modlitba Otče náš je komunitná modlitba. Spoločne sa v nej modlíme za nás mnohých.
Pre nás je to už dosť nepredstaviteľné. My komunity takmer vôbec nepoznáme.
Veľmi sa mi páči príklad komunity v Hečkovom Červenom víne. Tam sa mladí Habdžovci presťahovali do susednej dediny – to znamená, že na voz naložili všetok svoj majetok a prišli do novej dediny. Bolo to podvečer, v dome nemali nič poriadne zariadené. A zrazu sa začali trúsiť noví susedia, ktorých ani nepoznali. Podonášali Habdžovcom jedlo a veci potrebné na prvú noc v novej dedine.
Pre nás je to už niečo úplne neznáme.
Všetky naše komunity boli rozbité: dediny, cechy, veľké rodiny, dokonca aj vzťah muža a ženy.
Podľa vedcov – antropológov: Ak do komunity zavediete peniaze, ktoré je možné hromadiť, komunita sa rozbije na množstvo cudzích indivíduí. Komunitu vytvárajú vzájomné dary, rôzne službičky a podobne. Preto sú dnes v našom svete komunity také vzácne.
Poznám len jednu komunitu – je to Klub slovenských turistov. Tam sa pozdravíte a porozprávate s cudzími ľuďmi, tam si môžete zatancovať s cudzou ženou na turistickom zraze.
Dokonca ani cirkev nefunguje ako komunita. A to je podľa mňa veľký hriech.
Na budúce sa mi snáď podarí napísať blog o tom, čo to znamená, že sa Boh premenil na otca. Kde sa stratil ženský aspekt Boha?
