Na Veľkú noc, keď sme zabili Ježiša Krista, Boha a esenciu života, pán Ježiš koná ešte najdôležitejšie akty svojho pozemského pôsobenia.
Evanjelium podľa Lukáša 23/33,34: Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: "Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia."
Každý z nás niekedy zaprie Krista.
Niekto napríklad ako Judáš Iškariotský, ktorý pre materiálnu stránku zradil duchovnú podstatu.
Alebo ako Peter, ktorý sa hanbil priznať k Ježišovi, keď to nebolo populárne.
Alebo ako apoštoli, ktorí sa rozutekali v najťažšej chvíli.
Alebo ako Tomáš, ktorý veril hlavne svojim zmyslom.
Alebo ako Poncius Pilát, ktorý bol postavený pred nepohodlné rozhodnutie.
Alebo ako Pavol, ktorý bol zaslepený vierou.
Alebo ako Herodes, ktorý neváhal zabíjať kvôli moci a ženám.
Sme vedomí len čiastočne. Časť našej osobnosti je nevedomá. Z tejto nevedomosti vyskakujú diablikovia, ktorí páchajú to, o čom nič nevieme. Vždy nás nepríjemne prekvapia. Môžeme sa ich snažiť potlačiť, ignorovať alebo zaprieť. Ale oni sú silnejší. Vždy nás nejako premôžu. Je to zlo.
Na svete nie je len boj medzi dobrom a zlom. Ale aj medzi vedením a nevedením. Tento druhý boj je možno zásadnejší, pretože zlo vychádza z nášho nevedomia.
Jedine J.K. nežil v žiadnej nevedomosti. Bol si všetkého vedomý, resp. žil v úplnom súlade so svojim nevedomím.
Je to dosť zásadná vec, ako vlastne nevedomie funguje v našich životoch. Pretože nevedomie môže spôsobovať zlo, či chceme alebo nechceme. Ale čisté, najhlbšie nevedomie, naše bytostné ja, očistené od cudzích nevedomých obsahov, je dobro, pravda, život a nie je možné ho odlíšiť od Boha, resp. jednej jeho osoby – Ducha svätého.
Pán Ježiš je čisté svetlo, ktoré tma nepohltila. Pretože je Boh. Preto je Boh. Z neho nikdy nevyskočí žiadny diablik, ktorý by ho nepríjemne prekvapil.
Pán Ježiš vie o našej nevedomosti. Vie, že nikto z nás nikdy nebude plne vedomý. Vie, že kedykoľvek z nás môže vyskočiť záludný nositeľ zla.
Preto nám dopredu odpúšťa. Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.
V tom spočíva Kristove milosrdenstvo. Dopredu nám odpúšťa – nehreší nás, netrestá nás. Milosrdenstvo je jedným z najväčších prínosov pána Ježiša.
Pretože s odpustením môžeme urobiť krok dopredu. Toto je cesta – pán Ježiš ako cesta. Zaťažení vinou prešľapujeme na mieste. Snáď každý z nás pozná uľahčenie, keď dosiahneme odpustenie viny.
Pán Ježiš nám v singularite času ukrižovania dáva všeobecné rozhrešenie. Ako Boh pri svojej pozemskej smrti nám dáva jeden z najväčších svojich darov.
