Prečo Metropolitný inštitút nevytvorí verejné priestory

Písmo: A- | A+

Bratislavský Metropolitný inštitút pripravil pekný a kvalitný materiál o tvorbe verejných priestorov. Bohužiaľ, zlý. Na základe tohto dokumentu vzniknú pekné a kvalitné priestory, ale nevzniknú žiadne verejné priestory.

Kedy ste si naposledy zatancovali s cudzím mužom alebo ženou?

Čo je to verejný priestor?

Ak zájdeme do nákupného centra, kde má každý prístup, sme vo verejnom priestore? Ak zájdeme na koncert do nejakej arény alebo do filharmónie, zažijeme verejný priestor?

Čo je verejný priestor môžeme zistiť podľa nasledovných otázok:

Kedy ste sa naposledy porozprávali s cudzím človekom? Kedy ste sa naposledy zoznámili s cudzím človekom? A nebolo to na súkromnej alebo pracovnej akcii.

Kedy ste si naposledy zatancovali s cudzím mužom alebo ženou? A nebolo to na súkromnej alebo pracovnej akcii.

Takéto príležitosti sú dnes v našom svete veľmi vzácne. Aby sa to udialo, musíme sa stretnúť vo verejnom priestore.

Country bály v PKO

Je pomerne nemiestne prísť za cudzou ženu alebo mužom v baroch v meste. Je to nemiestne napríklad aj na hudobnom festivale – na Pohodu sami prídete, sami tam ste a sami odídete, napriek desiatkam tisícov mladých ľudí.

Naopak úplne prirodzené bolo zatancovať si s cudzím partnerom alebo partnerkou na country báloch v PKO. Muž, ktorý si vie užiť radosť s kontaktu s neznámou kráskou, nesmierne banuje za akciami v PKO. Žena, ktorú poteší, keď ju vyzvŕta šikovný tanečník, chápe, akou stratou je zlikvidovanie PKO.

Podobné country bály v menšom ešte v Bratislave fungujú. Napríklad vyznávači spoločnej tancovačky sa 2 razy za rok stretávajú v dome kultúry v Petržalke.

Karloveská lodenica

Už roky sa schádzame s kamarátmi a kamarátkami v karloveskej lodenici, kde hráme na gitary, spievame a samozrejme, kde sú príjemné ženy a šikovní muži, tam sa aj tancuje. Lodenica nám umožnila aj hudobné nácviky. Naše stretnutia sú otvorené, takže prichádzajú tam noví známi a vznikajú nové priateľstvá.

Lodenica je teda verejný priestor. Možno jediný vnútorný verejný priestor v Bratislave.

Vnútorné verejné priestory sú úplne neznámy pojem a takmer neexistujú.

Pri tom mnohí mladí (ale aj starší) ľudia by uvítali priestor, kde by napríklad mohli nacvičovať s kapelou.

Alebo by sa hodil priestor, kde by sme si mohli zahrať pingpong a stretnúť sa s kamarátmi.

Vnútroblok na Bebravskej vs. štrkovecké jazero

V našom vútrobloku na Bebravskej ulici sa stretávajú mamičky a oteckovia. Vznikajú tu priateľstvá a známosti a udržujú sa tu tieto vzťahy. Nič nespôsobuje väčší stres mamičkám na rodičovskom voľne ako osamelosť. Dobré detské ihrisko je v tomto smere záchranou.

Naše detské ihrisko je dosť úbohé: je tu len málo zábaviek pre deti, ale sú tu tie najdôležitejšie: pieskoviská a hojdačky. Okrem toho tu však deti majú mierne neprehľadný priestor, takže sa môžu trochu stratiť. Môžu liezť na borovice, trhať ovocie, môžu skúmať kríkovú húštinu.

Vnútroblok je z veľkej časti uzavretý domami ale zároveň je aj otvorený a hocikto môže prísť. Tým spĺňa jedno kritérium verejného priestoru – chceme vidieť a byť videní, ale zároveň chceme byť trochu v úkryte, aby sme neboli ako na výstave.

Dôležité je, že ihrisko je priamo medzi domami a chodia tu ľudia z blízkeho okolia – nie príliš veľa a stále tí istí. Tým môže dochádzať k spoznávaniu a vytváraniu vzťahov. Je tu verejný priestor.

K verejnosti tohto priestoru prispelo aj to, že bol vytvorený v úzkej spolupráci s obyvateľmi a aj za účasti obyvateľov.

Toto sa však nestane na detskom ihrisku pri Štrkoveckom jazere. Ihrisko je ďalej od bytových domov. Obsluhuje veľkú oblasť, chodia tu ľudia z ďaleka. A chodí tu veľa ľudí. Ihrisko je z mnohých strán otvorené.

Takže tu nevzniká príjemná dôverná atmosféra. Ľudia sa nezoznamujú a nevznikajú vzťahy.

Ihrisko pri Štrkoveckom jazere je pekné a kvalitné. Ale nie je to verejný priestor. Tu zažívame osamelosť.

Pre vznik dobrého verejného priestoru je dôležitá jeho intimita. To je možné dosiahnuť len ak je priestor decentralizovaný a určený pre najbližších susedov.

Šoping park

Už ste sa niekedy porozprávali s náhodným cudzím človekom v šoping parku? Alebo nebodaj aj zoznámili? Alebo ste si tam našli frajerku alebo frajera?

Pochybujem. V týchto priestoroch sme sami vo veľkom dave.

Pritom sú to často krát pekné a kvalitné priestory. Simulujú mesto a jeho vonkajšie priestory, korzá, kaviarne a podobne. Účel je však jediný – nakupovať, nič iné.

Preto šoping park nie je verejný priestor. Je to súkromný podnikateľský priestor. Ako taký by mal patriť len na perifériu – podobne ako iné továrne.

Je teda Kamenné námestie verejným priestorom?

Kamenné námestie je veľké a centrálne. Na Kamennom námestí nevznikajú vzťahy. Je to teda verejný priestor alebo nie?

Kamenné námestie je verejný priestor ale trochu iný. Je to ústredný mestský verejný priestor, a preto má výnimočnú funkciu. Funguje ako verejný priestor pri zvláštnych príležitostiach: pri revolúciách alebo keď hrajú slovenskí hokejisti finále majstrovstiev sveta.

Počas revolúcie v roku 1989 sme zažili nielen atmosféru spolupatričnosti. Nebolo problém zoznámiť sa s cudzími ľuďmi alebo dokonca prísť na návštevu k úplne cudzím ľuďom. Spomínam si ako nás pozvali domov starší manželia a hostiteľ nám ukazoval svoje karikatúry.

Odvtedy Kamenné námestie ako verejný priestor zväčša drieme. Ale naši politici sa vedia postarať, aby sa prebralo a fungovalo ako revolučný verejný priestor.

Metropolitný inštitút nevytvára verejné priestory

Uvedené kritéria verejného priestoru bratislavský Metropolitný inštitút vôbec nepozná. Pritom inštitút napísal kvalitný a pekný materiál o verejných priestoroch.

V dokumente nie je žiadna zmienka o mierke verejného priestoru – že viacej menších je lepšie ako jeden veľký.

Je tam len veľmi okrajová zmienka o dôležitej sociálnej funkcii verejného priestoru. Pritom je to hlavná črta verejného priestoru. Táto odlišuje verejný priestor od priestorov, ktoré sú pre ľudí, ale slúžia inému účelu, napríklad nakupovaniu.

Takisto v dokumente chýba zmienka o tom, že verejný priestor vznikne len pri účasti ľudí, ktorí ho budú používať.

Hrozí, že Magistrát vytvorí priestory, ktoré sú pekné a kvalitné – čo sa týka mobiliáru a pod. Ale nehrozí, že vzniknú verejné priestory.

Prečo Intšitút nevie vytvoriť verejné priestory

Myslím si, že inštitút je obsadený odborníkmi a architektkami, ktorí žijú celý svoj život len v súkromnej oblasti. Vôbec nezažívajú verejné podujatia a verejné priestory.

Ostatne podobne ako drvivá väčšina z nás. Žijeme len v súkromných bublinách. Verejný život a verejné priestory sú veľmi veľkou vzácnosťou. Kapitalizmus je taký.

Skryť Zatvoriť reklamu