V utorok nedám svoje deti do školy - aby som podporil protestnú akciu učiteľov. Som ochotný tak robiť aj pravidelne, napríklad každý mesiac (pridá sa niekto?). Pokiaľ vláda nezačne platiť školstvo tak, ako je treba.
Slovensko podľa údajov, ktoré som dnes počul v rozhlase, dáva na školstvo 3,6% HDP, čím sme poslední v Európe. Teda pred nami je aj Albánsko, Rumunsko alebo Ukrajina. Priemer v Európe je 6% HDP. Je treba, aby vláda dala na vzdelanie detí aspoň tých 6%. Tu nie je žiadne ospravedlnenie. Že sme napríklad chudobní alebo, že jazda autom po diaľnici je dôležitejšia ako naše deti. Aj tak dáme na deti žalostne málo, pretože percento z HDP je u nás podstatne menej ako v bohatších krajinách Európy.
Dnes som absolvoval rodičovské združenie na základnej škole, na ktorej je dcéra prváčka. Do ZRPŠ za ňu zaplatím 20 eur, to by malo byť na zlepšenie vzdelania, napr. nákup interaktívnych tabúľ. Do triedy zaplatíme ďalších 20 eur, napr. na nákup CD prehrávača. Do družiny zaplatíme ďalších 10 eur, to je na nákup materiálu na nejaké aktivity. Okrem toho máme doniesť toaletný papier, obrúsky, mydlo, koberec, skriňu a podobne. Z 2% z daní vyzbierala škola za minulý rok viac ako 3000 eur. To ešte neviem, či nebudeme platiť napr. za pracovné zošity.
Dotácia na jedného žiaka v našej škole tak je okolo 60 eur. Na Slovensku je možno 650.000 žiakov na základnej škole. Celková dotácia rodičov na školstvo tak môže byť až 39 miliónov eur, t.j. vyše miliardy korún. V bezplatnom školstve.
Naša pravicová vláda (ale takisto aj takzvaná ľavicová) dokáže jednými ústami tvrdiť úplne protichodné tvrdenia: Budeme rozvíjať vzdelanostnú ekonomiku. S chudobnými učiteľmi?
Okrem toho títo pravicoví politici zaviedli u nás tvrdé pravicové reformy, ktorých výsledky teraz musíme trpieť. Zavedenie druhého dôchodkového piliera odčerpá z rozpočtu v priebehu nejakých tridsiatich rokov 500 a 1000 miliárd korún, pravda bude asi pri tom hornom čísle. Pretože platitelia do druhého dôchodkového piliera neprispievajú na platby pre súčasných dôchodcov a tieto platby musíme vykrývať z rozpočtu. To nás oberá asi o 1% HDP ročne, tie nám teraz chýbajú napr. aj v školstve.
Politikom však v oblasti školstva nejde o naše dobro. Bohatí ľudia si dajú deti do súkromných škôl.
Som však prijemne prekvapený, že učitelia sa vôbec odhodlali k nátlakovým krokom. Vôbec som to nečakal od dôchodcov alebo učiteľov, ktorí sú tesne pred dôchodkom. Nehovoriac, že ide takmer výlučne o ženy. Takto nám ženy budú musieť ukázať, že vieme zabojovať na Slovenku o svoje práva.
Ak by náhodou niekto chcel namietať, že učitelia majú peňazí dosť, veď dostávajú pre nič za nič plat aj cez prázdniny, nech mi vysvetlí, prečo sa napríklad do tohto bohovsky lukratívneho biznisu neženú takmer žiadni chlapi.
Nejde len o učiteľov, ide aj o naše deti. A nejde len o naše deti, ale aj o našu budúcnosť. Pokiaľ sa niečo nestane (držím palce učiteľom), vidím to čierno.
