Ale štátne školy v Bratislave, ktoré poznám, zanechali vo mne veľmi zlý dojem. Poznám školy nielen sprostredkovane, ale spoznal som aj zvnútra ako učiteľ. Predpokladám, že mnohí z nás, čo sme si zvykli na slušné a spolupracujúce správanie v práci, by mali v týchto školách obrovský problém. A mám informácie, že aspoň v Bratislave na štátnych školách je to dosť podobné.
Škola sa naozaj podobá väzeniu. Nielen prostredím ale aj z právneho hľadiska. Deti v podstate nemajú žiadnu možnosť sa brániť.
Väzenský dvor
V tejto škole musia deti tráviť na školskom dvore: Školský dvor je veľká asfaltová plocha z troch strán ohraničená školskou budovou a na štvrtej strane je plot, za ktorým je mimoškolský svet – chodník a zeleň. Nie je tu čo robiť. Sú tu asi dve lavičky na ktorých sa dá posedieť. Pri nich sú kvetináče s kvetmi. Deti postávajú, prechádzajú sa alebo sa naháňajú, pokiaľ ich nejaká učiteľka nezahriakne – to je všetko.
Predpokladám, že väzni na väzenskom dvore majú viac možností ako títo žiaci – ťuknúť si loptu, hodiť si do koša a pod.
Deti z prvého stupňa trávia prestávku na malom futbalovom ihrisku, kde sú zhromaždené v malom oplotenom priestore.
Žiaci nesmú ísť na obrovskú zelenú plochu ani si sadnúť do nového altánku. Nekontrolované by sa mohli zraniť alebo stratiť. Alebo utiecť z väzenia.
V škole sa veľmi páči 17% dievčat a 18% chlapcov vo veku 15 rokov. (hsbc, 2023)
Bachárky na chodbách
Deti nesmú cez prestávku chodiť do iných tried za kamarátmi. V podstate môžu ísť len na záchod a do bufetu. A môžu sa zdržiavať na chodbe pri svojej triede.
Učiteľky majú cez prestávky dozor na chodbách. Dôvodom je údajná právna zodpovednosť učiteľov v prípade, že by sa deti zranili. Všetky priestory musia byť pod dohľadom učiteľky. Učitelia musia pravidelne nazerať do tried, aby sa tam nedialo nič nebezpečné.
Deti strácajú podstatnú časť svojho súkromia a slobody. Veľký brat je priamo v škole. Aké-také súkromie majú deti len na záchode.
Alebo na inej – strednej - škole deti nesmú tráviť prestávku vo svojej triede. Dôvod je, aby niečo v triede nepoškodili. Musia byť na chodbe, kde nemajú príliš čo robiť. Aj keď sa to deťom nepáči a nesúhlasia s tým.
Nedvíha sa vo vás agresivita už len pri čítaní o takomto školskom systéme? Čo potom tie deti?
V škole pravidelne zažíva úspech 21% dievčat a 25% chlapcov vo veku 15 rokov. (hsbc, 2023)
S deťmi zaobchádzajú ako s väzňami
Čo ma dosť prekvapilo bolo, že deti vôbec nevedeli, čo to znamená dodržať dohodu. Aj keď samé navrhli nejaké dohodu, vôbec ju nedodržali. Napríklad mi navrhli, že na začiatku hodiny odovzdajú mobily na stôl, aby sa mohli nerušene venovať učeniu. Ani raz to neurobili. Alebo som sa dohodol s chlapcami, že pôjdu sedieť v triede dozadu a budú po tichu, aby nerušili ostatných. Hneď ako si vzadu sadli, začali sa hlučne zabávať.
Toto je obrovský tlak na trpezlivosť. Keď niekto nedodržiava dohody, tak nie je možné normálne spolužitie a spolupráca.
Žiaci sú nevychovaní, pretože učiteľky sú nevychované – učiteľky sa nikdy s deťmi nedohodli. A nikdy teda ani nedošlo k tomu, aby s deťmi riešili, čo to znamená dodržať dohodu.
Školský poriadok je diktát vedenia školy – deti ho nemôžu ovplyvniť. A teda nie je žiadna dohoda s deťmi o pravidlách, ktoré v škole fungujú.
V školskom poriadku je ustanovené, že deti musia cez hodinu sedieť na svojom mieste. Myslím si, že väzni vo väzení majú viacej práv.
Učiteľky zaobchádzajú mocensky – učiteľka rozhodne, dieťa musí vykonať, pokiaľ nie, nasleduje trest. Deti nie sú dôležité.
V psychológii sa takýto prístup nazýva behaviorizmus – odmenami treba podporiť žiadúce správanie a trestami odstrániť nežiadúce správanie – nič viac. Dieťa a jeho potreby nie sú podstatné. Behaviorizmus objavili vedci pri pokusoch so zvieratami – napr. s papagájom. Slovenský školský systém prenáša poznatky získané na papagájoch a zvieratách na deti. Škola sa tak premenila na cirkus a výchova a vzdelávanie na drezúru zvierat. Vo svete už dávno upustili od behavioristického prístupu v školách – no ale my cudzie nechceme.
Nemôžme sa potom čudovať, že normálne ľudské správanie, napr. dohody a ich dodržiavanie, v škole nevidíte.
Nemôžme sa potom čudovať, že deti sú potom zlé, divé, nechcú sa učiť, a že sa tak rozmohlo ADHD a iné problémy.
V škole zažíva stres 40% (!!!) dievčat (v roku 2018: 27%) a 24% chlapcov vo veku 15 rokov. Zdrojom stresu sú: testovanie a skúšanie, učenie sa vecí, ktorým nerozumiem, hluk v triede (hsbc, 2023)
Deti nemôžu utiecť
Deti v podstate nemôžu z tohto systému uniknúť. Ak nesúhlasia a rebelujú - v tomto veku asi ešte nevedia presne povedať čo sa im nepáči a čo iné by chceli – tak v nerovnom boji s učiteľkami prehrávajú. Škola ich zlomí – poznámky, napomenutia, zlé známky, prepadnutie.
Deťom treba malý dvor. To je pravidlo, ktoré sa v našej škole využíva naplno. Dlhý bič sa už nespomína. Ale používa.
Napriek tomu deti utekajú zo školy – duševne. Samozrejme, že ich telá do školy prísť musia. Ale ich duša v škole nie je. Ich duša ostala za školským plotom. Videl som to vo veľkom: Prinajmenšom polovica detí na druhom stupni nie je v škole dobrovoľne a nechce tam byť. V ôsmej triede sa nechce dobrovoľne učiť asi 80% žiakov. V prvý deň školského roku sa tešil do tejto školy len jeden deviatak – pretože sa približuje čas, kedy zo školy vypadne (citát).
Svojim učiteľom môže dôverovať 25% dievčat a 40% chlapcov vo veku 15 rokov. (hsbc, 2023)
Ministerstvo sa nezaujíma o atmosféru v triede
Ministerstvo školstva sa vôbec nezaujíma o to, či sú deti v škole spokojné. Či sú rešpektované. Či sa nenudia. Aká atmosféra vládne v triedach. Či radi chodia do školy, či ich učenie zaujíma a baví.
Nezbierajú a nemajú tieto údaje.
Pri tom je to, ako sa deti v škole cítia, to najdôležitejšie. Je to nutný predpoklad na to, aby sa deti úspešne učili.
Slovenské školské reformy sa dotýkajú takmer výlučne len obsahu učenia. Reformy vôbec neriešia atmosféru v školách.
Deti sú tak úplne vystavené napospas učiteľkám. A nie je v tomto štáte nikto, kto by im pomohol, kto by sa o ne zaujímal a kto by sa ich zastal.
Nie je nikto, kto by zrušil slovenský väzenský školský systém.
Sme krajinami, ktorá je posiata detskými väzeniami. Na rozdiel od skutočných väzení sa o tieto nezaujímajú ľudsko-právne organizácie – nezaujíma sa o ne nikto.
