Už sme vychovali.
Ľudí, ktorí nemajú kladný vzťah k nášmu štátu. Pretože sa na nich vykašľal v tom najdôležitejšom – kvalitnom vzdelaní. Vidíme to všade naokolo. Aj kvalita našich politikov je podmienená zlým vzdelaním. Žneme, čo sme zasiali. A nesvitá na lepšie časy.
Mám istú krátku skúsenosť so žiakmi a ich mobilmi
Deti veľmi rýchlo zistili, že na mojich hodinách sa môžu hrať na mobiloch.
Neriešil som mobily. Jednak si nechcem kaziť svoj život fízľovaním detí. Za druhé, nechcem znepríjemňovať život ani žiakom. Za tretie, nebol som platený za to, aby som robil policajta. (V skutočnosti som nebol platený ani za to, aby som robil učiteľa.)
Potom som zažil so žiakmi zaujímavé príbehy:
Piati chlapci v siedmej triede sa zhrčili nad jeden malý školský stôl a dobré sa spoločne bavili na mobiloch. Takto to išlo deň za dňom, týždeň za týždňom, celý mesiac. Po mesiaci zrazu vidím ako všetci piati sedia za tým istým stolom a pracujú s pracovným zošitom. Na druhý deň znova. Tak sa ich pýtam, čo sa stalo, že sa začali učiť. Odpovedali mi, že nechcú, aby ma škola vyhodila. Bola za tým aj zlá skúsenosť s predchádzajúcou učiteľkou, ktorú nemali radi.
Vyhodili ma na konci skúšobnej doby – jeden z hlavných dôvodov bol, že sa deti na mojich hodinách hrali na mobiloch. Nič neznamenalo, že ma deti mali radi (nie kvôli mobilom), ani to, že tie deti, ktoré sa učili, matematiku vedeli.
Koľko učiteľov na Slovensku dosiahlo, že ich žiaci dobrovoľne odložili mobily? Koľko učiteľov dosiahlo, že ich deti sa dobrovoľne – samé od seba – učia?
Škola má vychovávať. Tá činnosť, čo sa deje za nepreniknuteľnými plotmi škôl za volá výchovno-vzdelávací proces. Dokonca výchova je pred vzdelávaním.
Ako môžeme vychovať deti, aby sa popasovali samé so sebou a dobrovoľne odložili mobil, ak im mobily zakážeme?
Iné príbehy:
Chlapci v ôsmej triede sa usadili vzadu v triede na sedadlách. Hlavná činnosť – mobily. Po čase (dňoch a týždňoch) jeden z nich príde, že ide počítať na tabuľu. Potom sa už striedavo učí a striedavo odbieha ku kamarátom vzadu. Je to preňho ťažký boj.
Ďalšia skupinka ôsmakov prišla za mnou, že sa dohodli medzi sebou (samé od seba – nikdy som mobily neriešil), že polovicu hodiny sa budú hrať na mobiloch a polovicu sa budú učiť. Ja si myslím, že je to pokrok.
Iná skupinka siedmakov mi zase oznámila (tiež sama od seba), že mi odovzdajú mobily na začiatku hodiny, aby sa mohli učiť. Tiež si myslím, že je to zaujímavý výchovný pokrok.
Myslím si, že ak sa má Slovensko dostať dopredu, musíme sa už ako deti naučiť takejto samostatnosti.
Bohužiaľ, tieto deti nikdy tieto svoje vlastné, dobrovoľné dohody nedodržali. Žiaci na tejto škole nikdy nedodržali dohodu – aj keď sa dohodli dobrovoľne so mnou – ani sekundu. Príčina je úplne jasná – učiteľky sa nikdy s nimi nedohodli a s nejakým dodržiavaním dohody sa žiaci vôbec nikdy nestretli. Učiteľky pristupujú k žiakom čisto z polohy moci. Tu táto škola vo výchove úplne zlyháva a myslím, že na mnohých školách to je rovnaké. Tu je podľa mňa vidno, že deti sa v škole naučia viac zlého ako dobrého.
Zákaz mobilov je už teraz na školách bežný
To, že minister chce zakázať na školách mobily je len legalizácia stavu, ktorý teraz na školách je. Bežný je zákaz používať mobily cez hodiny alebo vôbec v škole. Dokonca aj celkom pokroková súkromná škola má dohodu s deťmi, že mobily odovzdajú na začiatku vyučovania do skriniek – neviem si predstaviť takúto dohodu ako dobrovoľnú.
Zákaz nemusí byť motivovaný tým, aby sa deti učili. Argument skôr bol, aby deti nenatáčali učiteľky – keď na nich kričia a správajú sa k nim inými spôsobmi neslušne. Zlé správanie učiteliek – ponižujúce, necitlivé, bezohľadné – bolo v tejto škole bežné.
Aby som to vysvetlil: Ak učiteľka na deti napr. kričí, myslím, že je to ponižujúce, necitlivé a bezohľadné. Vylievať si svoj hnev na deti je naozaj neprípustné.
Príklad z Anglicka: Česká učiteľka popisovala svoje skúsenosti z anglickej školy. Riaditeľka jej vraj dohovárala, že sa málo na deti usmieva. A to sa vraj táto učiteľka snažila byť milá. Viete si predstaviť, že by slovenská riaditeľka vyžadovala od učiteliek, aby sa na deti viacej usmievali? Možnože také školy sú. Ja som to ešte nevidel. U nás sa nosí malý dvor (a veľký bič).
Všetky učiteľky na škole na deti kričali. Aj ja som skríkol – tri krát. Povedal som si dopredu, že tri krát a dosť, našťastie ma vyhodili. Ale deti boli strašne nevychované – pretože učiteľky boli nevychované - a rozdráždené mocenským prístupom učiteliek. Bolo to naozaj ťažké zostať v pokoji – na konci týždňa som mal už nervy na prasknutie. Skríkol som na deti tri krát za tri mesiace – ináč je to dennodenná výchovná metóda týchto učiteliek. Veľmi som sa snažil kompenzovať tieto moje zlyhania.
Čo sa hráte?
Až v takmer posledný deň som dostal nápad, že sa pozriem, čo vlastne deti na mobiloch robia. Ukázali mi hru, ktorú sa hrali spoločne v rámci triedy na mobiloch. Videl som, ako si navzájom ničia brány, budujú vojsko a podobne. Sledoval som ich hru, ako sa pri tom bavia a ako sa k sebe správajú.
Myslím, že pre deti urobíme veľmi veľa, ak si ich všímame a sa o nich zaujímame.
A ešte dôležitejšie je zaujímať sa o deti v prípade, keď robia niečo s čím nesúhlasíme – vtedy môžu pocítiť našu skutočnú ochotu ich rešpektovať a brať ich ako partnerov (možno sa tomuto hovorí láska).
Je prípustné, aby sa deti neučili?
Z toho, čo som napísal vyplýva, že bolo bežné, že sa deti na mojich hodinách neučili.
Áno, neučili sa. Nijako som ich nenútil.
Predpokladám, že pre drvivú väčšinu Slovákov je to úplne neprijateľné.
Treba si však položiť otázku: Prečo sa deti NEučia?
Sú lenivé? Sú protivné? Nemajú žiadne ambície? Nemajú v sebe dobré vlastnosti, ktoré sú potrebné na dobrovoľné učenie sa.
Úplne jednoznačná odpoveď podľa mňa je: Škola im to sprotivila. Na svedomí to má náš zaostalý školský systém. Ale o tom v inom blogu.
Neviem, či môžeme niečo horšie urobiť deťom, ako im sprotiviť učenie.
Som presvedčený, že pokiaľ by sa škola správala k deťom slušne a prepytujem láskyplne, deti by sa učili samé, rady, všetko a veľa.
Ináč, keby sa v našich školách učil sex, tak do dvoch generácii vymrieme.
Záver
Toto je môj názor do diskusie o zákaze mobilov v školách.
Vyzerá, že všade na svete, aj v pokrokových školských systémoch (určite nie náš), zakazujú do určitej miery mobily.
Hlavne pre deti na prvom stupni základnej školy je asi nad ich sily, aby sa samé vzdali mobilov. Tu im treba nejako pomôcť – aj pravidlami obmedzujúcimi mobily.
Otázka je tiež, ako sa zákaz mobilov zavedie. Kto bude zodpovedný, za dodržiavanie a kontrolu zákazu? Učitelia? Myslím, že chcieť od slabo platených učiteľov, aby ešte robili v škole policajtov, nie je dobré. Mali by to byť rodičia? Tadiaľ by mohla viesť cesta – škola by potom mala právo dieťa, ktoré prinesie smart mobil do školy, vylúčiť z vyučovania. Rodičia by mali deťom nakúpiť do školy tlačítkové mobily – ak chcú byť s deťmi v neprestajnom kontakte.
