V knihe Kniha: Pôvod (Lewis Dartnell) | Martinus autor píše o rôznych podnebných podmienkach v minulosti. Ukazuje, že zmeny podnebia mali podstatný vplyv na vznik človeka – druhu Homo sapiens.
Z knihy Pôvod môže človek získať pocit, že súčasné otepľovanie Zeme nie je taký problém a nemusíme sa plašiť. Autor neudáva žiadne kvantitatívne údaje o minulom podnebí napr. priemernú globálnu teplotu, takže nevieme porovnať minulé zmeny podnebia a súčasnú.
Doby ľadové
Vyzerá to, že žijeme v chladnej dobe – napriek tomu, že žijeme v medziľadovej dobe, celé obdobie holocénu je najchladnejšie obdobie v celej histórii Zeme. Napr. v čase dinosaurov bola priemerná teplota vyššia o 12°C a aj viac.
Napriek krátkym teplejším obdobiam, ktoré umožnili týmto živočíchom expandovať, je kvartér v podstate jedna dlhá doba ľadová. Dokonca aj v dobách medziľadových sú póly pokryté hrubými polárnymi čiapkami.
Kvartér je obdobie vo vývoji Zeme, ktoré začalo pred 2,6 miliónmi rokov. Delí sa na pleistocén a holocén. Plesitocén je obdobie, kedy sa podnebie Zeme preklápalo medzi dobami ľadovými a medziľadovými.
Pred 2,6 miliónom rokov bola teplota rovnaká ako v holocéne. Stále postupne klesala až nastúpili doby ľadové – ich teplota kolísala medzi -4°C až 0°C po -4,5°C až 2°C. (https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/5f/All_palaeotemps.svg )
Aká vážna je dnešná situácia, začnete tušiť, keď sa dozviete, že o 0,5 °C stúpla priemerná teplota na Zemi len za posledných 30 rokov, zatiaľ čo „veľké topenie“ (tak sa niekedy nazýva prechod z doby ľadovej do doby medziľadovej, v ktorej sa vyvinula ľudská civilizácia) – teda rast priemernej globálnej teploty o oných 6 °C, ktoré stačili na roztopenie kontinentálnych ľadovcov v Európe a Amerike – trvalo 10 tisíc rokov. (http://www.350.sk/wp-content/uploads/2019/09/Mes%C3%ADk-zmeny_klimy_brozura_update1_web.pdf )
Medzi akými hodnotami kolísali koncentrácie oxidu uhličitého a metánu? Na krivke CO2 nájdeme najhlbšie minimá na hodnote okolo 180 ppm a najvyššie maximá na vrcholoch medziľadových dôb na hodnote okolo 280 ppm. Koncentrácia metánu kolíše medzi 300 a 700 ppb.
Koncentrácia CO2 sa dnes rýchlo blíži k 400 ppmv, koncentrácia metánu je okolo 1 700 ppbv.
280 až 300 ppm! Dnes sme na 400 ppm.
A metánu? 700 ppb. Dnes sme na 1 700 ppb.
V atmosfére je dnes o 120 ppm CO2 viac, ako bolo na konci poslednej medziľadovej doby. Je to viac CO2, ako vždy stačilo na prechod z doby ľadovej (180 ppm) do doby medziľadovej (vrchol na 280 ppm). Pri metáne, ktorý kolísal medzi 300 a 700 ppb, je rast koncentrácie na dnešných 1 700 ppb dokonca viac než trikrát vyšší.
V medziach neúprosných zákonov fyziky to znamená iba jedno: Zem a jej obyvatelia stoja ešte len na začiatku veľkého otepľovania.
Vznik človeka
V knihe Pôvod je veľmi zaujímavo vysvetlené, prečo došlo k takémuto ochladeniu, prečo je podnebie nestabilné a mení sa medzi dobami ľadovým a medziľadovými. Okrem toho vysvetľuje, prečo toto striedanie malo podstatný a urýchľujúci vplyv na vývoj rozumných bytostí: Tri nedávne obdobia takejto extrémnej premenlivosti klímy nastali pred 2,7 – 2,5 milióna rokov, 1,9 – 1,7 milióna rokov a 1,1 milióna rokov až 900-tisíc rokmi. Celkovo sa dvanásť z pätnástich druhov homininov, ktoré poznáme, objavilo počas týchto troch premenlivých fáz. Homo erectus opustil Afriku počas premenlivej klimatickej fázy pred približne 1,8 milióna rokov a nakoniec sa rozšíril až do Číny. V Európe sa z tohto druhu vyvinuli neandertálci, kým z populácie rodu H. erectus, ktorá zostala vo východnej Afrike, nakoniec pred 300-tisíc až 200-tisíc rokmi vznikli anatomicky moderní ľudia.
Vysoké teploty v minulosti
Vyzerá, že v histórii Zeme bolo podnebie väčšinou podstatne teplejšie ako dnes. Okrem toho sa podnebie menilo. Z toho všetkého by mohol vzniknúť dojem, že súčasné otepľovanie nie je také hrozné a že to môže byť v poriadku.
Pred 2,6 miliónom rokov bola teplota rovnaká ako v holocéne. Táto teplota smerom do minulosti stúpa až dosiahne vrchol v eocéne zhruba pred 50 miliónmi rokov, kedy dosahovala priemerná globálna teplota o12°C viac. Resp. ľudskou rečou, od tohto okamihu pred 50 miliónmi rokov teplota postupne klesá až do obdobia nástupu ľadových dôb.
Na konci kriedy, krátko pred hromadným vyhynutím dinosaurov pred 66 miliónmi rokov, bol svet horúci a vlhký. Táto teplá fáza pokračovala ďalších desať miliónov rokov a vyvrcholila paleocénno-eocénnym teplotným maximom (jeho významu sa budeme venovať v tretej kapitole) pred 55,5 miliónom rokov, pred tým, ako sa globálna klíma začala sústavne ochladzovať. Pred asi 35 miliónmi rokov sa v Antarktíde objavili prvé permanentné ľadovcové štíty, pred dvadsiatimi až pätnástimi miliónmi rokov sa ľadovcové štíty začali tvoriť v Grónsku a do začiatku kvartéru ochladzovanie prekročilo prah, za ktorým sa ľadovcová čiapka severného pólu začala zväčšovať. Vstúpili sme do súčasnej fázy striedania dôb ľadových.
Úplne výpovedný je nasledovný graf teploty prevzatý z wikipédie:
Dajte si pozor na vodorovnú mierku – nie je lineárna – staršie obdobia sú tisíc krát a až 10 tisíc krát hustejšie!
V súčasnosti sa Zem nachádza v čudnom období svojej existencie. Približne 80 až 90 percent svojej existencie bola naša planéta oveľa horúcejšia ako dnes. Obdobia s ľadovcovými čiapkami na póloch sú vskutku raritou. Za uplynulé tri miliardy rokov bolo možno len šesť období s výrazným zaľadnením. A predsa v predchádzajúcich 55 miliónoch rokov Zem zažila stále ochladzovanie a globálna klíma sa zmenila zo skleníka na ľadovňu. Podľa geologickej éry, počas ktorej nastalo, sa nazýva kenozoickým ochladzovaním.
Čo spôsobilo spomínané ochladzovanie a súčasnú chladnú epochu:
Účinky tvorenia pohorí a následnej erózie, ktorá odoberala oxid uhličitý z atmosféry, platňovej tektoniky izolujúcej Antarktídu pri južnom póle a vytvorenia Panamskej šije, ktoré zmenilo smerovanie oceánskych prúdov, a kontinentálneho driftu, ktorý vytlačil väčšinu pevniny na jednu pologuľu – všetky tieto faktory nás spoločne vohnali do ľadových podmienok. Ochladzovanie planéty na úroveň, keď sa na severe pred 2,6 milióna rokov vytvorili veľké ľadovcové štíty, bolo kritickým bodom zlomu a celá klíma sa preklopila do nestabilného stavu. (strana 37).
Ochladzovanie potom prebiehalo plynule počas eocénu, oligocénu, miocénu a pliocénu – spolu je to takmer 50 miliónov rokov. Ochladilo sa asi o 14°C. Takže rýchlosť osladzovania bola 0,28°C za milión rokov. Absolútne sa to nedá porovnávať so súčasnosťou.
Otepľovanie, ktoré predchádzalo tomuto ochladzovaniu, v paleocéne a na začiatku eocénu, prebiehalo rýchlosťou (pozor!) – 2°C za 10 miliónov rokov. Akékoľvek porovnávanie teplého obdobia alebo otepľovania so súčasným otepľovaním v žiadnom prípade nie je na mieste.
Dokonca aj počas oveľa rýchlejších zmien podnebia počas striedania ľadových a medziľadových dôb bola rýchlosť zmeny teploty 6°C za 10.000 rokov. To je 0,06°C za 100 rokov. V tomto storočí sa pri súčasnej politike oteplí o 3,6°C, to je 60 krát rýchlejšie.
Táto bezprecedentná rýchlosť otepľovania v súčasnosti je jeden z najväčších problémov nášho otepľovania. Ľudské spoločnosti nebudú mať žiadny čas sa prispôsobiť pokojným, mierovým spôsobom a bez obrovských ľudských strát a bez obrovského strádania. Ešte nemožnejšie to bude pre prírodu.
PETM
V minulosti boli aj epizódy veľmi prudkej zmeny podnebia. Jednou z nich je Teplotné maximum na rozhraní paleocénu a eocénu – PETM. Rýchlosť uvoľňovania uhlíka je však dnes aspoň rádovo rýchlejšia ako kedykoľvek inokedy, dokonca aj počas vrcholu PETM. V skutočnosti pôvodný uhlíkový impulz, ktorý pri svojich najväčších rýchlostiach stále ešte uvoľňoval menej ako miliardu ton ročne, trval pravdepodobne najmenej štyritisíc rokov. Dnes pumpujeme do atmosféry 10 miliárd ton uhlíka ročne, čím dosahujeme, že naše súčasné emisie sú najmenej desaťkrát rýchlejšie než tie, ktoré spustili najhoršie skleníkové obdobie za posledných 60 miliónov rokov.
Ďalším superskleníkovým obdobím bola oceánska bezkyslíkatá udalosť OAE2 a OAE1. Počiatočné uvoľňovanie uhlíka, ktoré spúšťalo OAE1a trvalo 30-tisíc rokov a pri OAE2 to bolo dokonca 100-tisíc rokov. (strana 218)
Najhoršou udalosťou globálneho otepľovania za posledných 500 miliónov rokov bolo vyhubenie na konci permu pred 251 miliónmi rokov. Počiatočné zvýšenie teploty spojené s masovým vymieraním bolo v blízkosti šiestich stupňov. Gigantické výbuchy odvádzali do permskej atmosféru 2 miliardy ton CO2 ročne. My sme napríklad v roku 2018 vypustili do ovzdušia 37 miliárd ton CO2.
V skutočnosti bola len jedna udalosť za posledných 100 miliónov rokov, ktorá sa blíži nášmu uhlíkovému impulzu v 21. storočí, pokiaľ ide o prudkosť zmeny klímy. Bolo to, keď obrovský asteroid pred 65 miliónmi rokov narazil do Zeme, čím spôsobil najslávnejšie svetové vymieranie. Celkové množstvo uvoľneného CO2 sa odhaduje na približne 425 miliárd ton, čo je len štvrtina doposiaľ vypustených ľudských emisií , hoci to mohlo byť podstatne viac. Ľudstvo doteraz vypustilo asi 1500 miliárd ton CO2.
Je to pozoruhodný záver, tak mi dovoľte, aby som ho zopakoval: Spoločné úsilie ľudských bytostí dolovať a spaľovať fosílne palivá na napájanie nášho globálneho priemyselného hospodárstva sa deje najmenej desať krát rýchlejšie než katastrofálne uvoľnenie uhlíka, ktoré priviedlo svet k najhoršiemu hromadnému vymieraniu. Môj názor po preskúmaní paleoklimatickej literatúry je, že súčasné uvoľňovanie uhlíka je pravdepodobne nevídané v celom fanerozoiku. V žiadnom momente, odkedy sa na Zemi objavil komplexný život, sa na Zemi neuvoľnilo tak veľa uhlíka tak rýchlo, ako ho uvoľňujeme teraz.
Informácie v tejto časti som čerpal z knihy Kniha: Šesť stupňov: Posledné varovanie (Mark Lynas) | Martinus. V knihe sú popísané aj tieto udalosti opeľovania v minulosti Zeme. Autor Mark Lynas popisuje, aké dôsledky mali tieto zmeny podnebia na Zem a prírodu. Popisuje aj , čo ich spustilo a odkiaľ čerpáme informácie o podnebí v minulosti.
Čo sa dá robiť?
V prvom rade musíme vedieť a zaujímať sa. Ak ste sa dočítali sem, tak si myslím, že to bol jeden z krokov.
citácia so šedým pozadím sú z knihy Kniha: Pôvod (Lewis Dartnell) | Martinus
