Tento blog vznikol na podporu zbierky pre humanitárny útulok v Dnipre.
Odkaz na zbierku nájdete na konci blogu.
Viesť zahraničnú politiku na všetky štyri svetové strany, našťastie zatiaľ nie aj vertikálne smerom do neba a pod zem, je približne také udržateľné ako byť súčasne vegetariánom a držať paleo diétu. Alebo počas Chanuky citovať Korán. Alebo byť členom ultras Slovana a pritom viesť kotol Spartaka.
Výsledok býva podobný. Nakoniec nemáte dôveru ani jednej strany. A tá druhá vás navyše začne využívať. Doslova.
A koľkí z nás si aj tak povedia, ako dobre to robia. Veď mať všade veľa priateľov je také skvelé. Že medzi tými novými priateľmi figurujú aj politickí dedičia režimov Josifa Visarionoviča, Maa Ce-tunga, Kim Ir-sena, Ho Či Mina či Pol Pota, ich zjavne netrápi.
Výskumný tím však predpokladá, že hranica prijateľnosti sa nachádza ešte o niečo ďalej. Zatiaľ sa ju však nepodarilo experimentálne určiť.
A keď to vadí tým, s ktorými sme na jednej lodi, tak ich ohovoríme, ponížime. A potom sa čudujeme, že sa s nami síce zatiaľ ešte chcú hrať, ale s dešpektom.
Veď hlavné je, že voličom:
Nevadí, že obete z Tchien-an-men
podlizovaním sa vrahovi zhanobí.
Potupí ich otázkou tak idiotskou,
z ktorej aj zaňho ti je trápne.
Ktorou hrdosť tvoju v bahne vyváľa.
Čo to máme za pakráľa?
Pietne ticho námestia krvi nevinnej
s rachotom hnusu prebodne
otázka taká briskná,
aká teba ani vo sne nenapadne.
Z akej aj oslovi sánka okamžite spadne
a akú položiť môže len opička na špagáte:
Ako sa máte?
Pomóc!
John Cleese, tak toto nevymyslíš!
Výskumný tím sa pôvodne domnieval, že ide o izolovaný prípad diplomatickej nešikovnosti. Následné pozorovania však naznačili, že nejde o chybu systému. Ide o systém.
Keď väčšina posádky našej lode vesluje jedným smerom, my pravidelne zisťujeme, či by sa predsa len nedalo nadviazať strategické partnerstvo so Sauronom. Viem, že je to zložitejšie, najmä potom, keď sa na scéne náhle objaví Saruman Oranžový.
Tušíš, ale nepripustíš, vytesníš,
že Oranžáde táto hlava práve vtedy kamsi lezie,
keď jej pravá ruka, ako na truc, ako na potvoru,
v tej istej chvíli stavia plebs
pred oranžovou ambasádou do pozoru.
Chabí herci bez tvárí, postavy bez charakteru.
Lacné divadielko pre publikum bez procesoru.
Schizofrénia ako z učebnice,
však pán Sigmund?
Áno tak nejako to vidím, na môj veru.
Zatiaľ čo sa veľmoci, malí vládcovia, maloverní prezidenti, ministri a profesionálni geopolitickí mudrci predbiehajú v tom, kto hlasnejšie vysloví svoje historické poslanie, účty za ich rozhodnutia platia celkom iní ľudia.
Rodiny.
Dobrovoľníci.
Ľudia bez domova.
Starí ľudia.
Deti.
Veľké dejiny sa píšu na summitoch a v prezidentských palácoch.
Tie skutočne dôležité sa však často odohrávajú ďaleko od summitov, v miestnostiach, kde niekto podá čaj. Nájde stoličku. Vypočuje človeka. A pripomenie mu, že na svete ešte stále existuje obyčajná ľudská slušnosť.
https://donio.sk/pomozme-udrzat-utulok-a-humanitarnu-pomoc-v-dnipre
a sledovať nás môžete aj na Instagrame:
https://www.instagram.com/kampan_dnipro
Nabudúce o rotujúcich jedincoch, Vladimírovi Vladimirovičovi, poznávacích patových situáciách a o tom, prečo sa realita napriek opakovaným upozorneniam stále vytrvalo odmieta prispôsobiť tomu správnemu výkladu udalostí.
