Aby som sa dostal k veci uvediem príklad. Raz som cestoval vlakom do mesta, kde študujem. Vo vagóne som bol len ja a trojica "dám". Stará mama (asi 50), matka (asi 23) a dcéra (asi 5), táto podarená trojica viedla medzi sebou rozhovor, vôbec pri tom nebrali ohľad na mňa a bavili sa na dosť súkromné témy. Ja som mal z toho pocit, že tá mladá matka ani chúďa nevie ako prišla k dieťaťu, proste nemala šajnu ako sa s dieťaťom rozprávať. Dosť sprosto sa s ním bavila. Dieťa bolo pomerne rozmaznané. Starej mame vôbec nevadilo, že jej dcéra výchovu jej vnučky nezvláda a ani nemá záujem zvládať. Čo ma dosť prekvapovalo bolo, že moja prítomnosť im vôbec nevadila. Dorazilo ma, keď to dievča približne v mojom veku začalo tomu dievčatku rozprávať, že zajtra na súde má povedať, že chce, aby jej tatko platil viac ako doteraz, že 5 000 (bolo to asi pred polrokom – ešte v SKK) je málo, že má povedať, že nemá toľko ako ostatné deti v škôlke, že proste chce, aby jej ocino platil mesačne viac peňazí. Potom mamička zavolala aktuálnemu priateľovi a viedla dosť sprostý rozhovor pred ušami matky a dcéry a prirodzene aj pred mojimi. Potom hovor ukončila a spýtala sa dievčatka či by chcela nového ocina ako je Dušan, ona vraj nie, že nechce ďalšieho ocina. Potom matka zavolala znova a dievčatko sa chcelo rozprávať s dotyčným pánom. Matka to odmietla a dievčatko začalo strašne vrieskať, plakať a kopať do všetkého okolo seba. Matka ukončila hovor a nadala dcére, že takýmto štýlom jej nikdy nového otca nenájde, aby prestala vrieskať, keď telefonuje. Toľko môj zážitok. Upozorňujem, že negeneralizujem, takýchto prípadov nedôsledného rodičovstva je v mojom okolí viac.
Teraz k veci čo chcem týmto všetkým povedať. Len toľko, že rodičovstvo je vážna vec. Treba byť naň pripravený, lebo dieťa sa samo nevychová. Na dieťa treba mať čas a venovať sa mu.
Jednoducho, ak to doženiem do extrému, tak na držbu zbrane treba mať povolenie, či ste psychicky v poriadku, či niekomu náhodou nezoberiete tou zbraňou život. Či je človek schopný vychovávať dieťa neposudzuje nikto, resp. nikto dopredu. Lenže mizernou, resp. žiadnou výchovou sa jeden život dá pokaziť. Proste na rodičovstvo netreba papier. Veď jasné, je to biologická vec, bolo by to choré. Ale poviem Vám, sú krajiny (Švajčiarsko), kde keď chcete mať psa musíte absolvovať aj so psom povinný výcvik, aby ste vedeli ako ho máte vychovávať. Pes je v podstate tiež tvor, ako človek, treba sa mu venovať ako dieťaťu. Čize na psa, zbraň potrebujete papier, ale na rodičovstvo nie. Napríklad taká adpocia dieťaťa, koľko psychologických testov, koľko tortúry si vytpia tí budúci rodičia, dosť že trpia tým, že nemôžu mať deti. A kto vyšetrí biologických rodičov, či sú spôsobilí vychovať dieťa?
Potom to tak aj vyzerá, že pri neplánovanom rodičovstve deti majú deti, ktoré potom často vychovavajú starí rodičia, a povedzme si úprimne starí rodičia sú vždy ústretovejší voči vnúčatám ako rodičia. Proste zlou výchovou sa kvalita ľudského života znižuje.
Môj návrh ako túto podľa mňa nie celkom utešenú situáciu vyriešiť, je zaviesť na školách niečo ako rodičovskú výchovu prirodzene v súčinnosti so sexuálnou. My sme sa na ZŠ učili pestovatelské práce. Fajn, bola sranda, ale záhradu nemá každý, ale dieťa v podstate áno. Teda učiť dôležitejšie a praktickejšie veci ako memorovanie básničiek a podobných zbytočností ako je plenie zeleniny, to sa naučí každý.
Na koniec len toľko, že prosím všetkých rodičov, nájdite si čas na Vaše deti a dajte im dostatočnú výchovu, ony budú v dospelosti vďačné. Ďakujem.
