Zvyšovanie prídavku na dieťa sa stáva nočnou morou ministerky Tomanovej. V rokoch 2006, 2007 a 2008 túto dávku pre rodinu nezvyšovala, hoci jej to zákon umožňoval. V tom čase platný zákon o prídavku na dieťa hovoril o tom, že výšku prídavku na dieťa môže (ale nemusí) upraviť vláda nariadením k 1. septembru bežného roka. Tomanová tento zákon pochopila tak, že prídavok na dieťa zvyšovať nemusí a preto ho ani nezvýšila. Hoci pokusy o jeho zvýšenie tu boli.
V roku 2007 chcela Tomanová na každé dieťa pridať 10 Sk. Vyhovárala sa vtedy na to, že takýto nárast zohľadňuje predpokladanú priemernú mieru inflácie na rok 2007 vo výške 2,2 %. Zákon pritom vôbec nehovoril o tom, aký ukazovateľ sa má pri zvyšovaní prídavku brať do úvahy. Takýto návrh však ministerka na rokovanie vlády nakoniec nepredložila. Možno aj preto, že v telefonickom prieskume sa vtedy tri štvrtiny oslovených občanov vyjadrilo, že návrh je len politickou reklamou, a nie sociálnym opatrením.
Prišiel rok 2008 a s ním návrh ministerky Tomanovej, aby sa prídavok na dieťa zvýšil o 30 Sk. "Pri tomto návrhu sme brali ohľad na percentuálne zvýšenie životného minima, ako aj ostatných sociálnych dávok, pričom sme vychádzali z reálnych možností štátneho rozpočtu," uviedol vtedy hovorca rezortu práce a sociálnych vecí Michal Stuška. Ministerka Tomanová teda pri návrhu na zvýšenie prídavku už ukazovateľ predpokladanej inflácie zamenila za mieru zvýšenia životného minima. Ani tento návrh sa však na rokovaní vlády neocitol. Premiér Robert Fico ho počas kontrolného dňa dokonca označil len za klebetu, hoci ho potvrdilo samotné ministerstvo práce a sociálnych vecí. "Vyprosujem si tento spôsob komunikácie. Nič také nie je navrhnuté, nič také do vlády nejde. Počúvam to zo všetkých kútov, je to absolútne nekorektné," povedal Fico v júni 2008.
Podľa premiéra bol zákon o prídavku na dieťa prijatý ešte za predchádzajúcej vlády. "Poprosím médiá, aby nezosmiešňovali to, že valorizácia prináša nízku sumu na rodinné prídavky. Tak to vymyslela predchádzajúca vláda. Zákon je nastavený tak, ako je nastavený," povedal Fico. Pripomínam, že zákon bol nastavený tak, že vláda mohla (ale nemusela) zvýšiť prídavok na dieťa o ľubovoľnú sumu. "Nechceme nikoho urážať, tak som povedal pani ministerke, že zbytočne neprichádzajme so smiešnymi sumami, ale skúsme ten objem peňazí použiť inde, na inú dávku pre rodiny," povedal premiér.
Onedlho po týchto výrokoch koaličná rada rozhodla o tom, že prídavok na dieťa sa konečne po štyroch rokoch zvýši, a to o 100 Sk od 1. januára 2009. Takýto nárast dávky, na ktorý si nezvyšovaním prídavku počas rokov 2006 až 2008 nasporili, využili koaličníci ako jedno zo sociálnych opatrení pri zavádzaní eura na Slovensku. Ministerka Tomanová súčasne presadila, aby sa od roku 2010 prídavok na dieťa pravidelne k 1. januáru zvyšoval v závislosti od rastu životného minima.
Od začiatku roka 2010 sa prídavok na dieťa zvýšil o 74 centov na 21,99 eura, čo odzrkadľovalo nárast životného minima o 3,5 % v júli 2009. V tomto roku sa však má životné minimum upraviť smerom nahor o 0,1 % a o takéto percento vzrastie od 1. januára 2011 aj prídavok na dieťa. Nastane tak veľmi úsmevná situácia, pretože nárast o 0,1 % v prípade prídavku na dieťa znamená úpravu smerom nahor o 2 centy, v starej menej 60 halierov. Toto je výsledok pravidelnej valorizácie prídavku na dieťa v podaní Viery Tomanovej.
Prídavok na dieťa evidentne nie je dávka pre populistov typu Fica a Tomanovej. Na jeho zvyšovaní sa nedá nazbierať až toľko politických bodov, ako napríklad pri jednorazovom príspevku pri narodení dieťaťa, či pri zvýšení rodičovského príspevku pre časť matiek. Prídavok na dieťa totiž poberá výrazne väčší počet osôb ako napríklad rodičovský príspevok, či príspevok pri narodení dieťaťa. Je to pravidelná mesačná dávka, na rozdiel od jednorazových dávok. Každé zvýšenie prídavku na dieťa o výraznejšie percento tak bude pomerne vysokou záťažou pre štátny rozpočet. Populistom preto vyhovuje zvyšovať prídavok na dieťa radšej raz za štyri roky o 100 Sk (3,3 eura), ako každoročne o menšiu sumu, ktorú si ich voliči ani nevšimnú. Ako vraví premiér, nebudeme hádam zbytočne prichádzať so smiešnymi sumami. A tie dva centy? To nie my, to zákon...
