Ak chce šéf Sociálnej poisťovne aspoň časť ľudí, ktorí si sporia v druhom pilieri, presvedčiť, aby z toho systému vystúpili, mal by verejnosti prezentovať jasne formulované, nespochybniteľné posolstvo o tom, pre koho je druhý pilier nevýhodný. Ak by malo toto posolstvo pôsobiť naozaj dôveryhodne, a nie len ako politický blábol, muselo by byť zdôvodnené analýzami. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne včera tvrdil, že „máme spravenú analýzu“. Akosi ju však zabudol aj zverejniť....
Ak teda Smerácka analýza zverejnená nie je, mali by aspoň všetci predstavitelia Smeru hovoriť to isté, teda všetci by mali pomenovať rovnakú skupinu sporiteľov, pre ktorých podľa nich nie je druhý pilier výhodný. To je však prakticky nemožné, keďže ani sám Muňko nemá presne jasno v tom, kto by mal byť v druhom pilieri a kto nie. Dokazujú to jeho včerajšie vyjadrenia na tlačovej besede.
„....nie, že si myslíme, ale máme spravenú analýzu, že človek, ktorý má menej ako 30 rokov, by mal byť v druhom pilieri a ktorý má viac ako 35 rokov nemá čo robiť v druhom pilieri. Takisto človek, ktorý nemá priemernú mzdu, by nemal takisto byť v druhom pilieri.......Podľa našich prepočtov by v druhom pilieri malo byť maximálne 300 tisíc ľudí, mali by mať vyššie príjmy ako je priemerná mzda a mal by byť mladší ten človek ako 30 rokov....Zhruba 700 tisíc ľudí tam nemá vôbec čo hľadať......V druhom pilieri by mali byť ľudia nie viac ako 200 tisíc, mali by mať priemernú mzdu viac ako je dnešná priemerná mzda....Ten, kto má 45 rokov, nemá šancu si našetriť, ani keď má vyššiu ako priemernú mzdu........Zhruba 600 tisíc ľudí tam nemá vôbec čo robiť...Oslovujem listom všetkých ľudí, ktorí majú nad 40 rokov...“
Ak niekto z týchto vyjadrení šéfa Sociálnej poisťovne jasne pochopil, pre koho je druhý pilieri nevýhodný, tak mu gratulujem. Ja som však včera postrehol len to, ako absolvent Strojníckej fakulty, ktorý nemá žiadne skúsenosti so sociálnou politikou (počas života pracoval v Podniku služieb mládeže, potom ako riaditeľ závodu IPOS – PS, nasledoval post ekonomického riaditeľa Zberných surovín, riaditeľa Slovakoturistu, potom bol šéf Hotelov mládeže Slovakia, riaditeľ firmy Merkantil, šéf Saturu, poslanec NR SR a nakoniec štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR), strieľa odporúčania k druhému pilieru od buka-do buka, tak, ako mu to v danej chvíli napadne. Ku cti mu slúži však jeho včerajšie úprimné priznanie o tom, že on vlastne ani nechcel šéfovať Sociálnej poisťovni.....V tej chvíli som si hneď spomenul na bývalého ministra práce a sociálnych vecí za SDĽ Petra Magvašiho (bývalého straníckeho kolegu Roberta Fica), ktorý tiež v roku 1998 túžil šéfovať ministerstvu hospodárstva, a nie rezortu sociálnych vecí. Posty v rezorte sociálnych vecí sú zrejme pre sociálne orientovaných ľavičiarov skôr za trest, ako za odmenu. Aký to paradox....
