Občania si od ministerky práce a sociálnych vecí zatiaľ vypočuli len veľa kritiky na adresu systému starobného dôchodkového sporenia. Ak však ministerka kritizuje druhý dôchodkový pilier, mala by ľudom predstaviť alternatívu v podobe predikcie budúceho vývoja priebežného penzijného piliera. Bolo by to korektné, keďže by sporitelia, ktorí sa vracajú alebo ešte len plánujú vrátiť do výlučne prvopilierového dôchodkového systému, vedeli, kam sa to vlastne vracajú a čo ich podľa vízií ministerky v budúcnosti v prvom pilieri čaká.
Až do predloženia analýzy k druhému dôchodkovému pilieru sa ministerka Tomanová k budúcnosti prvého piliera prakticky nevyjadrovala. Samotná analýza však priebežný pilier glorifikuje takým spôsobom, že ľudia môžu mať z analýzy právom pocit, že im Sociálna poisťovňa v budúcnosti poskytne švajčiarske dôchodky. Teda to, čo ministerka kritizovala v rámci kampane jednej z dôchodkových spoločností, teda, sľuby o švajčiarskych dôchodkoch, sama v analýze robí.
Poďme ku konkrétnostiam. Ako sa uvádza v analýze, v prospech prvého piliera v nasledujúcich 15 až 20 rokoch hovorí „VOPRED ZNÁMA miera náhrady dôchodku z priebežného systému, a to približne 50 % z úrovne predchádzajúcich príjmov“. Mieru náhrady z priebežného piliera určuje tzv. aktuálna dôchodková hodnota (ADH). Ide o množstvo peňazí, ktoré by z prvého piliera dostala vo forme dôchodku osoba za každý odpracovaný rok za podmienky, že pracovala v danom roku za priemernú mzdu na Slovensku. Ak by teda niekto odpracoval 40 rokov a jeho zárobky by boli na úrovni priemernej mzdy, jeho dôchodok by bol 40-násobkom ADH.
V analýze vplyvu zavedenia druhého piliera na rozpočet Sociálnej poisťovne, ktorú ministerka Tomanová zverejnila v apríli minulého roka, sa uvádza: „Jednou z príčin nepriaznivého vývoja finančnej bilancie dôchodkového systému z dlhodobého hľadiska je aj relatívne vysoké nastavenie úrovne aktuálnej dôchodkovej hodnoty“. Tento materiál dokonca uviedol „dva reálne uskutočniteľné spôsoby, ako znížiť relatívne vysoké nastavenie úrovne ADH v systéme sociálneho poistenia“. Minulý rok v apríli teda materiál, ktorý vypracovalo ministerstvo práce pod vedením Tomanovej, označil súčasnú úroveň ADH ako jednu z príčin nepriaznivého vývoja finančnej bilancie priebežného piliera. Neprešiel odvtedy ani rok, a už zrazu ministerka oznamuje vopred známu mieru náhrady z priebežného piliera ako výhodu, ktorá hovorí v prospech prvého piliera.
Dôležitý je fakt, že aktuálnu dôchodkovú hodnotu a mechanizmus jej zvyšovania stanovuje zákon o sociálnom poistení. Nie je tak dávno, čo nám ministerka predviedla, ako expresne rýchlo dokáže novelizovať tento zákon. (zrušenie povinnosti overovať podpis pri výstupe z druhého piliera prešlo pripomienkovým konaním, vládou a nakoniec aj parlamentom za päť pracovných dní). Pani ministerka, odkiaľ beriete takú istotu, že sa rovnako expresným schvaľovaním novely zákona nebude v nasledujúcich 15 až 20 rokoch meniť aj ustanovenie o ADH?? Odkiaľ beriete odvahu napísať do analýzy, že miera náhrady z priebežného piliera je vopred známa na nasledujúcich 15 až 20 rokov???
To isté, ako pri určovaní ADH platí aj o systéme valorizácie dôchodkov. V súčasnosti sa dôchodky zvyšujú tzv. švajčiarskym modelom, teda percentom, ktoré je priemerom medzi infláciou a rastom priemernej mzdy na Slovensku. Azda sa zhodneme na tom, že tento systém je veľmi štedrý. Len pripomeniem, že bývalý minister práce Peter Magvaši, mimochodom bývalý stranícky kolega súčasného premiéra, presadil v roku 2002 zákon o sociálnom poistení, podľa ktorého sa mali dôchodky zvyšovať menej štedro. Penzie mali podľa Magvašiho zákona rásť buď o mieru rastu inflácie, alebo o mieru rastu priemernej mzdy v závislosti od toho, ktorý ukazovateľ by bol nižší. Ak by bola miera inflácie nižšia ako rast priemernej mzdy, zvyšovali by sa dôchodky o infláciu, a naopak.
Čo v súvislosti so zvyšovaním dôchodkov píše aktuálna analýza? „Zmena súčasného valorizačného mechanizmu sa vzhľadom na pomerne nízku úroveň dôchodkov nepredpokladá“. Tomanová teda zasa sľubuje občanom svetlé zajtrajšky, ktoré však stavia len na tom, že súčasné dôchodky sú pomerne nízke. Čo však napríklad nepriaznivý demografický vývoj? Bude, pani ministerka, možné zachovať súčasný mechanizmus zvyšovania dôchodkov aj v čase, keď bude výrazne klesať počet platiteľov odvodov a, naopak, stúpať počet poberateľov dôchodkov? Veď samotná ministerka v aktuálnej analáze konštatuje, že demografické zmeny „možno považovať za určité riziko v priebežnom systéme“. Nad týmto rizikom si však ministerka zakrýva oči, aby nemusela priznať, že svetlé zajtrajšky, ktoré ľuďom v prvom pilieri sľubuje, môžu byť oveľa, oveľa temnejšie, ako si možno ona sama myslí.
