Ministerka Tomanová zatiaľ predložila len dva veľké a zásadné návrhy noviel zákonov (zákony ako zákon o vianočnom príspevku dôchodcom, novelu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, či novelu zákona o prídavku na dieťa za veľké a zásadné nepovažujem), ktoré sú zamerané na politické spochybnenie či už reformy trhu práce, alebo dôchodkovej reformy. Ide o už schválenú novelu Zákonníka práce a návrh novely zákona o sociálnom poistení. Keď na jar pri príprave novely Zákonníka práce dostala ministerka Tomanová počas konferencie s podnikateľmi z pléna otázku, či si myslí, že práve novelizácia pracovného kódexu je tým „najpálčivejším“ problémom Slovenska, odpovedala, že si to nemyslí, ale novelizovanie Zákonníka práce je v pláne legislatívnych úloh vlády. Inak povedané, je to politická priorita premiéra Roberta Fica a preto sa Zákonník práce musí novelizovať, aj keby na chleba nebolo.....
Rovnaký meter však ministerka nepoužíva pri príprave návrhu zákona o kompenzácii sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a návrhu zákona o sociálnych službách. Hoci tieto dva návrhy zákonov sú v pláne legislatívnych úloh vlády na tento rok, ich predloženie ministerka odložila až na budúci rok. Ide pritom o oblasť, na ktorú by sa mala každá sociálne cítiaca ministerka prioritne orientovať, a nie si vybíjať energiu na boj o novelu Zákonníka práce, či na boj o zvýšenie odvodov pre lepšie zarábajúcich. Hovorkyňa ministerky Oľga Škorecová pritom odloženie týchto dvoch zákonov na rok 2008 zdôvodnila nevyhnutnosťou "vyvinúť maximálne úsilie na dosiahnutie kompromisu už v štádiu prípravy návrhov oboch zákonov najmä s miestnou a regionálnou samosprávou a mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v tejto oblasti". V tomto prípade chce teda ministerka pred prípravou zákonov hľadať kompromisy. Škoda, že sa kompromisy s dotknutými stranami nesnažila hľadať ešte pred predložením politicky motivovaného návrhu novely Zákonníka práce a pred predložením „divokého“ návrhu novely zákona o sociálnom poistení. Je naozaj smutné, že ťažko zdravotne postihnutí nie sú politickou prioritou premiéra, ktorý tak rád a často rozpráva o pomoci tým naslabším a najohrozenejším.
