Ak by fond starobného poistenia dokázal prežiť bez finančnej injekcie z iných, prebytkových poistných fondov, tak by som si povedal, že minister Richter navrhol spravodlivé riešenie. Veď sporitelia, resp. ich zamestnávatelia prispievajú do starobného fondu počas sporenia v druhom pilieri len 14 percentami zo svojho vymeriavacieho základu a zvyšné 4 percentá zo svojho vymeriavacieho základu si nechávajú posielať na svoje účty v druhom pilieri. Preto je na prvý pohľad naozaj správne, aby mali nárok na nižší minimálny dôchodok od štátu rovnako, ako majú nárok na nižší dôchodok z prvého piliera.
Lenže...Fond starobného poistenia je dlhodobo vysoko deficitný a na plátanie jeho dier sa využívajú prebytky z iných poistných fondov, do ktorých sporitelia prispievajú rovnako ako nesporitelia. Podľa správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za rok 2014 musela vlani poisťovňa z iných fondov previesť do starobného fondu 1,46 miliardy eur! Rezervný fond sa na tom podieľal sumou 934 miliónov eur, fond poistenia v nezamestnanosti pomohol sumou 165 miliónov eur, z fondu nemocenského poistenia išlo 122 miliónov eur, z fondu invalidného poistenia 121 miliónov eur, z fondu úrazového poistenia 94 miliónov eur a z fondu garančného poistenia zvyšných 25 miliónov eur.
Inak tomu nebude ani tento rok. Podľa návrhu postupu pri vykrývaní deficitu v dôchodkovom poistení v roku 2015 má fondu starobného poistenia v tomto roku pomôcť rezervný fond sumou takmer 908 miliónov eur a ostatné, prebytkové fondy prispejú čiastkou 594 miliónov eur!
Okrem toho, ani pri takomto vnútornom vykrývaní deficitu v starobnom fonde nie je Sociálna poisťovňa finančne sebestačná. Vlani dostala zo štátneho rozpočtu (teda z daní nás všetkých, či už sme sporitelia, alebo nie) finančnú výpomoc v sume 901 miliónov eur. Do druhého piliera pritom poisťovňa zaslala 438 miliónov eur. Znamená to, že aj bez existencie druhého piliera by Sociálnej poisťovni vlani chýbalo 463 miliónov eur.
Férové by bolo, keby ministerstvo práce a sociálnych vecí konečne navrhlo prenastaviť a tým zreálniť jednotlivé sadzby na sociálne poistenie. Výsledkom by bolo, že by sa znížili sadzby poistného plynúceho do rezervného fondu solidarity (tento fond by sa mohol ponechať, aby slúžil na vykrývanie prípadného deficitu v poistných fondoch), fondu poistenia v nezamestnanosti, fondu nemocenského poistenia, fondu invalidného poistenia, do fondu úrazového poistenia a fondu garančného poistenia. Naopak, pomerne výrazne by stúpla sadzba poistného do fondu starobného poistenia.
Podľa môjho odhadu by sa mala sadzba poistného do fondu starobného poistenia po takomto prenastavení sadzieb zvýšiť z terajších 18 % (pre sporiteľov v druhom pilieri 14 %) na približne 26 % (pre sporiteľov na 22 %). Vychádzam pritom zo sumy 1,46 miliardy eur, ktorá vlani smerovala do starobného fondu z iných fondov a táto čiastka zodpovedá približne sadzbe 8 %.
Aký význam by malo takéto zreálnenie sadzieb na sociálne poistenie? Prestali by sme klamať sporiteľov v tom, že na starobné dôchodky súčasným penzistom prispievajú len 14 percentami. V skutočnosti totiž na vyplácanie starobných dôchodkov ide 22 % z vymeriavacieho základu sporiteľa.
No a dostávame sa tým k pointe celého článku. Ak máme spravodlivo krátiť sporiteľom ich dôchodky (aj klasické dôchodky, aj minimálne dôchodky) z prvého piliera, nemali by sme ich časť dôchodku pripadajúcu na rok účasti v druhom pilieri znižovať o 2/9, teda o 22,2 % (pomer 4/18, teda pomer sadzby do druhého piliera voči celkovej súčasnej sadzbe na starobné poistenie), ale krátenie by sa malo diať len v pomere 2/13, teda o 15,4 % (pomer 4/26, teda pomer sadzby do druhého piliera voči reálnej sadzbe na starobné poistenie).
Výsledkom by boli vyššie prvopilierové klasické aj minimálne dôchodky pre sporiteľov v druhom pilieri. Len takéto riešenie považujem za spravodlivé a férové.
