Samotné zavedenie dobrovoľného výstupu z kapitalizačného piliera by sa dalo akceptovať v prípade, ak by sa napríklad vzťahovalo na mladých ľudí, ktorí do systému už stihli vstúpiť povinne. Zvyšovanie slobody pri rozhodovaní o vlastnom živote je totiž vždy len a len prospešné. Horšie už je, ak sa má umožniť dobrovoľný výstup zo systému aj tým, ktorí sa stali jeho súčasťou dobrovoľne. Pripadá mi totiž dosť divné, ak sa niekto najprv rozhodne zapojiť do súkromného dôchodkového piliera a o niekoľko mesiacov z tohto systému odíde. Úplne najhoršie však je, ak predstaviteľka rezortu práce a sociálnych vecí, a najmä samotný premiér neustále napádajú a spochybňujú bezpečnosť druhého piliera. Pritom ich vyjadrenia sú postavené len na dohadoch a špekuláciách typu „čo by bolo keby“. Tieto vyjadrenia tak jasne dokazujú, že im nejde ani tak o bezpečnosť investovania v druhom pilieri, ako o to, aby vystrašili čo najviac sporiteľov a vyprovokovali ich k tomu, aby sa vrátili do výlučne prvého piliera. Z finančného hľadiska to totiž má porovnateľný efekt, ako keby vláda znížila sadzbu odvodov do druhého piliera. Cieľ je jasný – dostať sa k sume 6,8 mld. Sk. Vláda by sa už mala prestať tváriť, že chce umožniť dobrovoľný výstup z druhého piliera. Ten výstup síce bude v konečnom dôsledku dobrovoľný, bude však výrazne ovplyvnený silnou demagógiu zo strany vládnej koalície. Očakávam, že tá pokračujúca demagógia typu DSS ako nebankové subjekty bude dosť výrazná, keďže dostať z druhého piliera približne 400 tisíc sporiteľov nie je až také jednoduché....
