Od začiatku apríla budúceho roka budú mladí ľudia, ktorí sa stanú prvýkrát dôchodkovo poistenými osobami, automaticky vstupovať do systému starobného dôchodkového sporenia. Následne budú mať mladí sporitelia dva roky na to, aby z kapitalizačného piliera vstúpili.
Ak sa počas týchto dvoch rokov vrátia do výlučne jednopilierového dôchodkového systému, bude sa na mladých ľudí hľadieť tak, ako keby v druhom pilieri nikdy neboli. A tu je podľa mňa kameň úrazu....Ak si bude mladý sporiteľ s vedomím, že do dvoch rokov môže „bezbolestne“ z druhého piliera odísť, ukladať svoje penzijné úspory v najrizikovejšom, akciovom fonde, môže síce v tomto fonde najviac zarobiť, ale aj najviac prerobiť. Ak zarobí, tak sa do výlučne priebežného, štátneho piliera zrejme vracať nebude. Zisky si ponechá pre seba. Ak však za tie dva roky na účasti v sporivom pilieri stratí, je dosť pravdepodobné, že využije možnosť vrátiť sa do jednopilierového systému.
Návratom do výlučne štátneho penzijného systému sa mladý sporiteľ zbaví svojej prípadnej straty tým, že ju prenesie na ostatných platiteľov poistného. Na navrátilca sa totiž bude hľadieť tak, že v druhom pilieri nikdy nebol. Znamená to, že vôbec na svojom budúcom dôchodku nepocíti to, že Sociálna poisťovňa na jeho účet v druhom pilieri zaslala viac peňazí, ako sa poisťovni po jeho odchode z druhého piliera vrátilo. Ako to už býva, niekto však tieto straty zatiahnuť musí. A budú to ostatní platitelia poistného, ktorí svojimi odvodmi do Sociálnej poisťovne vykryjú to, o čo mladý sporiteľ v druhom pilieri prišiel.
Núkajú sa dve riešenia. Prvé spočíva v tom, že by sa mladému sporiteľovi, ktorý sa vracia z druhého piliera do výlučne prvého, nejakým spôsobom prepočítala suma, ktorú do Sociálnej poisťovne priniesol, na znížené vymeriavacie základy. Tak by sa mu na budúcom dôchodku zohľadnilo to, že do Sociálnej poisťovne priniesol menej, ako mu poisťovňa odviedla na jeho dôchodkový účet v druhom pilieri. Toto riešenie by však bolo voči mladému sporiteľovi neférové, keďže vstup do druhého piliera nebol jeho slobodným rozhodnutím.
Druhé riešenie by nemuselo bolieť nikoho. Stačilo v novele zákona o starobnom dôchodkovom sporení zaviesť pravidlo, že mladý sporiteľ musí počas prvých dvoch rokov (v období, kedy môže z druhého piliera odísť) sporiť výlučne v garantovanom, dlhopisovom fonde. Tým by sa elegantne a pre všetkých bezbolestne zabránilo tomu, aby mladý sporiteľ pri návrate z druhého piliera doniesol Sociálnej poisťovni oveľa menej peňazí, ako poisťovňa za neho odviedla do sporivého piliera. Po dvoch rokoch, kedy by už mladý sporiteľ nemohol z druhého piliera odísť, by mohol na základe vlastného rozhodnutia prejsť z dlhopisového fondu kľudne aj do najrizikovejšieho, akciového fondu. Napadlo niekomu takéto riešenie?
