V normálnom štáte sú na riadiacich postoch odborníci, ktorí rozumejú tomu, čo riadia a vedia čo majú robiť. Vedia, čo majú robiť aj keď je nejaký prieser. Slintačka a krívačka je veru už poriadny prieser. V normálnom štáte, by 6.3. po oznámení susedného štátu, že majú prieser zvaný SLAK, vytiahol zodpovedný pracovník zo šuplíka fascikel SLAK, nasadil si okuliare, prečítal a začal konať podľa manuálu.
Slovakistan, Ficova banánová republika, však nie je normálny štát. Na riadicich postoch nie sú odborníci, ale rodinní príslušníci, kamoši a nositelia správnych tričiek. Mnohí ani netušia čo majú riadiť, a preto ani nevedia čo majú robiť. V lepšom prípade nerobia nič a užívajú si svoje teplé miestečko. V horšom prípade sú aktívni a robia. Väčšinou robia poriadne voloviny. Tú prvú skupinu naslovovzatých expertovj reprezentujú také esá ako neviditeľní ministri Deniska, Peťko, Borisko, Jurko a Riško, ktorý svoju neviditeľnosť aspoň dokázal šikovne vymeniť za kreslo predsedu. Nie obyčajného, ale predsedu Slovenskej národnej rady. Okrem titulu MUDr mu na to stačilo byť pekný. V druhej skupine sú už iné kalibre. Za bývalého režimu by o nich povedali, že iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ. Matúško a Martinka doteraz neohrozene stáli na čele tejto skupiny a hrdo niesli zástavu inicatívnych blbcov. Po tomto výnosnom poste však poškuľujú aj iní kandidáti. Ambiciózny ochranca životného prostredia Tomáško dostal silného konkurenta Rudiho, ale z hmly našich polí, lúk a hájov sa vynoril aj snaživý Riško Tápaj. Ten si myslel, že SLAK je niečo ako slovenská podoba anglickej slaniny a myslel si, že to by mohla byť šanca na získanie postu vlajkonosiča Ficovej amatérskej gardy. Preto hlásenie našich južných susedov o prepuknutí slintačky a krívačky pochopil ako signál na uchopenie vlajky Ficovej gardy. Hneď ako sa s hlavným Tárajom prebrali z bujarých osláv MDŽ, zavelil do útoku. Zakázal všetko a zavelil stop. Zakázal pohyb všetkého možného. Nielen zvierat a materiálov, ale stopku dostali aj spermie a embryá. Pokúsil sa stopnúť aj zemeguľu, ale to sa mu (zatiaľ ) nepodarilo. Porážku SLAK-u, založenú na zastavení pohybu, mu zmarili vetry. Nie jeho, ale mocné vetry z juhu. Vetry z juhu označil Tápaj spolu s Tárajom za hlavného vinníka zavlečenia nákazy na Slovensko. Hukot tých južných vetrov asi zapríčinil, že mu ušla taká maličkosť, že jeho podriadený, ktorý mal zobrať ten fascikel SLAK a začať konať podľa manuálu, zabudol, že nielen vetry a zemeguľa sú v neustálom pohybe, ale hýbu sa aj ľudia. Na tých zabudol, nielen pán riaditeľ Chudý, ale aj Tápaj s Tárajom. Týmto nadšencom plachtenia prišlo veľmi vhod, že SLAK sa môže šíriť aj vzduchom. Ich bedlivému zraku a bystrému umu tak mohli ujsť špacírujúci sa ľudkovia , ktorí si odskočili na farmu do Maďarska, alebo slovenský veterinárny lekár, či usilovná skupina Slovákov starajúca sa o pedikúru maďarských kráv. Vietor je predsa lepší vinník, ako amatéri na riadicich pozíciach. Ale účet za amaterizmus zaplatíme my, občania. Tak ako platíme účty za amatérske riadenie štátu už dlhé roky. Asi by už bolo na čase, aby aj v Slovakistane zadul poriadny vetrisko a odfúkol konečne všetkých amatérov z riadiacich pozícií. Aby sme tu už nemuseli počúvať rôznych Tápajov a Tárajov, ako nám tu hovoria ich múdre voloviny.
