Robert the Great, pán a vládca našej Banánovej republiky sa rozhodol, že vzhľadom na riziká, spojené s pestovaním banánov na Slovensku, budeme diverzifikovať. Okrem banánových plantáží budeme na Slovensku chovať lososy.
Dokázali sme , že napriek tomu, že nemáme na pestovanie banánov ideálne podmienky , nedáme sa v mnohých ukazovateľoch zahanbiť ani banánovými republikami, ktoré majú oveľa lepšie podmienky. Čo potom, keď sa pustíme do niečoho, na čo máme na Slovensku ideálne podmienky.
Správa, že na malej, špeciálnej farmičke sa podarilo niečo neuveriteľné, prišla ako na zavolanie. Podarilo sa im vytrieť lososa. Úspech je o to väčší, že losos sa vytrel bez vody, na suchu. To by mohla byť šanca pre Slovensko. Zviditeľniť sa. Dokázať svetu, že tu, na tomto našom malom Slovensku, máme svetových odborníkov. Dokázali vytrieť lososa. Na suchu.
Čo by potom títo odborníci mohli dokázať, keď tých vytretých lososov hodíme do vody ? Veľkej kalnej vody, ktorú obhospodaruje hlavný porybný Maroš, známy ako Maroš 363. Táto voda je síce dosť kalná, miestami toxická, ale je to voda. Je aj plná iných rýb. Žijú v tomto našom rybníku už viac ako 30 rokov . Mnohé sa časom naučili v tej špinavej vode žiť. Voda v rybníku sa zanášala bahnom stále viac. Bahna pribúdalo a vody ubúdalo. To bahno sa usádzalo na dne a časom začalo zahnívať. Mnohé ryby si ale na to bahno zvykli. Dokonca sa v tom bahne cítia ako doma. Veď život v bahne má aj svoje výhody. V bahne je napríklad slabá viditeľnosť. Pohyb v bahne je dosť obmedzený a pohybovať sa dá len pomaly. Má to svoje výhody, najmä pre ryby, ktoré v tom bahne už dlho žijú.
Otázkou je, čo spraví táto kalná, zahnívajúca voda s našimi lososmi. Ale keď dokázali žiť na suchu, trocha bahna im nemôže uškodiť. Veď v tom Marošovom rybníku žije toľko iných rýb, a bahno im nevadí. Takže šupneme milých lososov do rybníka nech ukážu, ako vedia plávať v kalných vodách ?
